Má špeciálnu motiváciu. Bývalý ligista sa na sklonku kariéry domov nevráti

PREŠOV. Čochvíľa vstúpi do klubu štyridsiatnikov, v minulosti bol profesionálom, teraz holduje najpopulárnejšiemu kolektívnemu športu už „len“ pre potešenie.

Vie, ktorý klub bude jeho posledným v kariére, no kedy zavesí kopačky na klinec, na to odpovedať zatiaľ nedokáže.

Futbalu sa v minulosti venovali aj jeho otec a dvaja súrodenci. Všetci štyria s jednou a tou istou prezývkou, čo sa tak často nevidí. So starším bratom určitý čas obliekal spoločný dres, s mladším bol najprv spoluhráčom, potom aj jeho trénerom. A určite by to bolo ešte viac zaujímavé a „previazané“, keby bol niekedy aj on samotný hrával pod vedením svojho otca, čo nie je vo svete športu zriedkavosťou.

„To v žiadnom prípade a myslím, že by ani otec po tom nikdy netúžil, skôr naopak,“ úsmevne poznamenal Peter Bašista (v súboji o loptu v bielom drese), o ktorom je nasledujúci príbeh.

Ovláda tri cudzie jazyky

Na úvod sa patrí odpovedať na niektoré „otázniky“ v perexe tohto článku. Spomenuté okrúhle jubileum oslávi 6. apríla. Je oporou zadných radov lídra 5. ligy Sever VsFZ FK Slovan Kendice, okrem toho asistentom reprezentačného kouča SR U15 Michala Demetera, individuálne sa venuje aj mládežníkom Lokomotívy Košice.

S trénerstvom by rád spojil ďalší profesionálny život, otvorene hovorí aj o svojich predstavách.

„Chcel by som raz dostať šancu v niektorom klube v najvyššej slovenskej súťaže.“

Prihliadnuc na jeho jazykové znalosti by prichádzalo do úvahy aj zahraničné angažmán – ovláda angličtinu, nemčinu a poľštinu.

Zmluva so Spartou

Peter Bašista futbalovo vyrástol v Sabinove, jeho ďalšími pôsobiskami boli Tatran Prešov, Steel Trans Ličartovce (účasť vo finále Slovenského pohára, MFK Košice, dvakrát víťaz SP), Iskra Borčice, MFK Žilina (vicemajster SR).

Bol tiež hráčom Sparty Praha, ktorej dres však nikdy neobliekol. Jedna z klauzúl dvojročnej zmluvy hovorila o okamžitom hosťovaní v Prešove a počte odohraných majstrovských zápasov.

„Z viacerých dôvodov však nedošlo k jej naplneniu, len devätnásť vystúpení za zeleno-bielych bolo málo. Aj preto, lebo som bol preradený do B mužstva a aj tam sa niekto staral o to, aby som hrával čo najmenej,“ uviedol 188 centimetrov vysoký obranca, ktorý v doterajšej kariére stihol okúsiť aj legionársky chlebík a to za severnými hranicami.

„Polonia Bytom je klub s bohatou históriou, no finančné problémy ho dávali dole. Záchrana v najvyššej poľskej súťaži sa nepodarila, v roku 2019 z nej vypadol. V Stal Rzeszóv som bol pri dvoch postupoch, okrem toho som pracoval aj pri mládeži. Treťou zastávkou bola Wólczanka Wolka Pelkinska, ktorá je satelitným klubom Stalu. V ňom som zastával post hrajúceho asistenta trénera,“ uviedol Bašista, ktorého spoluhráči oslovujú Basi.

No nie iba jeho. Prezývka postupne prešla z otca na všetkých troch synov, najstaršieho Erika, stredného Petra i najmladšieho Dominika.

Míľniky v kariére

Premiéru v seniorskom drese (2001) absolvoval už ako 16-ročný. Prešovský futbal podľa neho debutantov v takom mladom veku dovtedy nemal.

„Nemám vedomosť, že by bol niekto predomnou. Keď je to tak, ide o prvenstvo, ktoré hreje. Po mne sa potom objavili ďalší, tuším traja alebo štyria.“

Za míľnik v jeho kariére možno považovať aj polročnú vynútenú prestávku spôsobenú zdravotnými problémami, ktoré si, ako priznáva, privodil sám.

„Zlomeniny končatín, lícnych kosti, a tak ďalej, to všetko vyplývalo z nasadenia v zápale boja, no zápal srdcového svalu bolo niečo iné. Do pohárového zápasu proti Trnave som nastúpil s teplotami.

Po skončení som necítil žiadne ťažkosti, ale keďže mi lekári namerali tep v pokoji 130 úderov srdca za minútu, odporúčali vyšetrenia. Tie ukázali spomínanú diagnózu. Polročná rehabilitácia, po ktorej som, žiaľ, cítil, že to nie je ono, mi dala možnosť vypomáhať v košickom klube ako asistent trénera pri mládeži, čo bolo celkom fajn, bavilo ma to.“

Slovenská kuchyňa vs. Coca-Cola

Basi, okrem koženej, holduje aj tenisu, golfu, stolnému tenisu, turistike či bicyklovaniu. Rád si užije aj akékoľvek aktivity so svojimi dcérkami. Hokej ako obľúbený šport neuvádza, no zato ho spomenul v inej súvislosti:

„Mal som viacero obľúbených čísel, no od určitého času je ním 38. Nečakaný tragický odchod Paľa Demitru vtedy zasiahol celú spoločnosť, ani ja som nebol výnimkou.“

Isté, nazvime to protirečenie, badať pri téme najobľúbenejšie jedlo, resp. najobľúbenejší nápoj. Ako prvé uviedol slovenskú kuchyňu, ako druhé Coca-Colu. Vzápätí vysvetľoval, že to nie je úplne tak, ako sa to na prvý pohľad môže zdať.

„Rezeň a šalát zapijem colou, rovnako si ju doprajem po bryndzových haluškách. No na letnej slnečnej terase je pochopiteľne najlepšie vychutnať si vychladené pivečko.“

Ako o sebe tiež prezradil, slovo relax mu je cudzie. „Málo odpočívam, idem až do úplného vyčerpania. Jednoducho neviem relaxovať, taký som...“

Ktovie, možno sa to zmení po skončení kariéry. Ako bolo v úvode napísané, po Kendiciach by už nemal nasledovať žiaden ďalší klub.

„Po jesennej časti máme na čele tabuľky náskok piatich bodov pred Dulovou Vsou. Keby sa nám podarilo postúpiť do štvrtej najvyššej súťaže, asi by som to ešte aspoň rok potiahol, aby som si zahral proti môjmu materskému klubu zo Sabinova.

To by bola taká motivácia. Viem, že netradičná, lebo niektorí hráči sa na konci kariéry vracajú do rodného hniezda. Avšak ja som si už skôr povedal, že môj súčasný klub bude aj posledným,“ dodal na záver.

Tabuľka V. ligy Sever VsFZ