V tomto roku sa jej splnili dva sny. Prestúpila do prestížnej súťaže a predstavila sa v seniorskej reprezentácii.
19-ročná futbalistka Michaela Martišková má za sebou veľmi úspešné mesiace. Nedávno ju ocenili na Grassroots Gala ako najlepšiu futbalistku do 19 rokov.
Poukážku venovala škole
V detstve sa venovala aj inému športu, ale čoskoro u nej zvíťazila láska k futbalu. „Mesiac som chodila na karate, ale to ma rýchlo prešlo. Bolo to pre mňa nudné, potrebovala som behať. Tak som sa presunula k futbalu,“ vravela talentovaná futbalistka pre Sportnet.
Začínala v rodných Urminciach. „Vtedy možno ešte nebolo také typické, že dievča hrá futbal, ako teraz. Chlapci ma však brali úplne v pohode. Boli sme partia, poznali sme sa zo školy. Boli to príjemné roky,“ vysvetľovala.
S ocenením pre futbalistku roka do 19 rokov získala aj 500-eurovú poukážku na nákup v jednom obchodnom reťazci. Tú venovala základnej škole v Urminciach, ktorej vďačí za veľa.
„Tam ma vychovali, dovolili mi rozvíjať sa futbalovo. Zaslúžia si to a možno to aj lepšie využijú ako ja,“ zdôraznila.
Z Trnavy do Slovana
Z Urminiec prešla do neďalekých Topoľčian. Následne strávila štyri roky v Spartaku Trnava a minulú sezónu bola v bratislavskom Slovane.
U mužov je prestup z Trnavy do Slovana vždy riskantný, ide o odvekých rivalov a fanúšikovia to dajú hráčom pocítiť.
„Možno to nebolo najpríjemnejšie aj pre mňa, ale nerozhodovala som sa zo dňa na deň. Po štyroch rokoch v Trnave som chcela zmenu, ale chcela som ukončiť štúdium a spraviť maturitu, takže som nechcela hneď ísť do zahraničia,“ vysvetľovala.
V Slovane nastrieľala v 25 zápasoch 25 gólov.
„Bola to ako taká moja druhá futbalová rodina. Neľutujem to rozhodnutie. Obom klubom som vďačná za to, že som mohla v nich pôsobiť,“ podčiarkla.
„Mám snívať vo veľkom?“
Keď sa učila na maturity, zavolal jej agent, ktorého považuje aj za svojho futbalového otca a opýtal sa jej, ktorá je jej vysnívaná krajina.
„Mám snívať vo veľkom?“ spýtala sa.
Hneď medzi prvými krajinami uviedla Taliansko a agent jej prezradil, že záujem o ňu má Juventus.
„Nevedela som, či žartuje, ale bola to realita. O pár týždňov som už tam išla na lekársku prehliadku a na podpis zmluvy,“ opisovala.
Prvé týždne nesmela o záujme talianskeho veľkoklubu hovoriť a v období pred maturitami to nebolo ľahké. Nakoniec však zvládla aj maturitu, aj prestup do Juventusu.
„Odmalička som snívala o tom, že sa dostanem do zahraničia, ale nečakala som, že to príde tento rok,“ doplnila.
„Veľmi ma to potešilo a cítim aj záväzok aj pre seba, že keď už som tam, chcela by som tam niečo dosiahnuť. Ale uvidíme, ako sa to vyvinie, lebo futbal je nevyspytateľný,“ zdôraznila.
Ozajstný profesionalizmus
Už pred podpisom zmluvy vedela, že Juventus ju pošle na hosťovanie, len ešte nebolo isté, do ktorého klubu.
Tri týždne prípravy strávila v Juventuse. Bývala v hoteli so spoluhráčkami.
„Pred prvým tréningom som bola v strese. Bolo to úplne iné tempo, ale po pár dňoch som si na to zvykla, lebo už dlhšie som sa na to pripravovala fyzicky. Užívala som si to, v takých podmienkach sa to nedá neužívať,“ vravela.
Juventus má vynikajúco vybudovanú infraštruktúru a akadémiu a majú v nej miesto aj ženy. „V realizačnom tíme je asi 18 ľudí, doktori, fyzioterapeuti. Je to niečo úplne iné, ako na Slovensku. To už je naozaj profesionalizmus,“ uviedla slovenská futbalistka.
Momentálne je na hosťovaní v Bologni, ktorá pôsobí v Serii B. „Ak to mám porovnať, mám pocit, že v Juventuse to bolo taktickejšie. Je vidno rozdiel aj v nastavení hráčok. V Turíne je rôznorodosť krajín a v Bologni sme štyri cudzinky,“ priblížila detaily.
Tréningy prebiehajú v taliančine, niekedy jej niečo narýchlo preloží asistent trénera, lebo hlavný tréner nehovorí anglicky. „Už aj trochu rozumiem po taliansky a zároveň musím vnímať všetkými zmyslami,“ vravela.
Jej obľúbený taliansky výraz je „andiamo raga,“ teda „poďme, baby“.
Platy v ženskom futbale sa nedajú porovnať s tými v mužskom, ale hráčky z neho dokážu vyžiť.
„Nepotrebujem k tomu žiadnu brigádu. Navyše klub zabezpečuje hráčkam nejaké veci, takže nemám také náklady,“ upresnila Martišková.
Reprezentačný debut
V tomto roku sa predstavila aj v ženskej reprezentácii. Nastúpila v zápasoch s Ukrajinou a Maďarskom.
„Reprezentácia je cieľ každého hráča a hráčky. Veľmi si to vážim,“ podčiarkla.
Jej ďalším snom je prebojovať sa do zostavy Juventusu. „Mám zmluvu do júna 2028, ale káder je naozaj nabitý. Nie je to ľahké, ale snívam o tom. Snáď sa mi to raz podarí,“ skonštatovala.
Ženský futbal sa stáva čoraz populárnejším. Neplatí to už len v najlepších ligách, ale v tomto roku aj na slovenskú ženskú reprezentáciu prišlo v zápase s Gibraltárom 3800 divákov.
„Aj ja chcem ľudí poprosiť, aby chodili na zápasy. A najmä aby neporovnávali ženský futbal s mužským. Je to diametrálne odlišné, ale zároveň je to niečo pekné,“ uzavrela Michaela Martišková.
