Sú hlavami futbalových dynastií. Vládne medzi nimi rešpekt i veľká rivalita

Priezviská Lukačik a Komara sú vo východoslovenskom regionálnom futbale dlhé roky úzko spájané s chodom klubu v Medzilaborciach, resp. v Spišskom Podhradí.

Spomínané rodinné dynastie podriadili futbalu svoj osobný i profesionálny život a sú hnacím motorom futbalového diania v svojom okolí.

Po trojročnom odmlčaní sa ich kluby, zhodou okolnosti nesúce v názve MŠK, stretli vo vzájomnom súboji 8. kola Majstrovstiev regiónu - IV. liga Východ na štadióne pod Kamjanou v Medzilaborciach.

Pri tejto príležitosti odpovedali – pred zápasom i po ňom - na rôzne futbalové témy najznámejší nositeľmi oboch priezvisk – tréner MŠK Spartak Medzilaborce VÍŤAZOSLAV LUKAČIK a prezident MŠK Spišské Podhradie JOZEF KOMARA.

Ako hodnotíte vstup vášho klubu do novovytvorenej súťaže Majstrovstvá regiónu - IV. liga Východ?

Jozef Komara: „K spokojnosti máme ďaleko. Paradoxne, vonku sa nám darí viac ako v domácom prostredí. Do dnešného zápasu sme vonku ešte neprehrali. Dúfam, že tento trend udržíme čo najdlhšie.

Trochu nám futbalový život skomplikovala inštalácia zavlažovacieho systému. Posledný domáci duel sme s Veľkým Šarišom odohrali v Spišskej Novej Vsi. Neprinieslo nám to žiaden bodový zisk. Po zranení Ferenca hľadáme strelca.“

Víťazoslav Lukačik: „Pri vstupe do súťaže sme nemali veľké oči. Súťaž je podstatne náročnejšia a mňa teší, že sme so súpermi udržali krok v každom zápase.

Postupové nádeje, tak ako náš dnešný súper, určite neživíme. Chceme zbierať bod po bodíku a vyhnúť sa nepopulárnym záchranárskym problémom.“

Aký je váš názor na rozbehnutú súťaž?

J. K.: „Reorganizácie sú už tradičným futbalovým „folklórom“ Slovenska. Čas ukáže, či to prospeje futbalu. Samotné reorganizácie nič neriešia, ak ekonomika klubov zotrvá na súčasnej úrovni. Predpokladaná energetická kríza môže mnohým klubom zlomiť väz.

Ako príklad uvediem nedávny smutný osud futbalu v neďalekých Spišských Vlachoch. Neslávne dopadol aj futbal v silnom prostredí na Hornom Šariši v Bardejovskej Novej Vsi."

V. L.: „Nám reorganizácia prišla vhod a spadla ako darček z futbalového neba k storočnici klubu. Na druhej strane zdieľam názor kolegu, že reorganizácie nie sú zárukou zdvihnutia úrovne futbalu. Podporu si žiada mládežnícky futbal, úroveň ktorého neustále klesá.“

Ako vnímate dlhoročnú rivalitu oboch klubov? Vo vzájomných dueloch to strelcom vždy sypalo.

J. K.: „Do Medzilaboriec som cestoval vždy rád. Pekný futbalový stánok a príjemní hostitelia tvorili a tvoria kolorit každého merania síl medzi oboma klubmi. Diváci vedeli oceniť kvality nielen domácich, ale aj súpera.

Nepamätám si, aby niektorý zo zápasov skončil nepopulárnou bezgólovou remízou. Naopak, zrodili sa výsledky 4:2, 4:1, 5:0, 2:2, či poltucet spred troch rokov 6:1.“

V. L.: „Práve ten posledný poltucet, čo sme schytali pod Spišským hradom nás musí motivovať k športovej odvete. A ani nemusí byť taká krutá! (úsmev).

V Podhradí je žičlivé prostredie. V klube je cítiť prácu odvádzanú srdcom. Ak vás, nedajbože, prestane baviť futbal, tak pohľad z lavičky na siluetu Spišského hradu je fantastický. 

Zápas napokon skončil víťazstvom Medzilaboriec 2:0. Lukačikovcom sa tak splnil sen o športovej odvete.

V. L.: „Dvojtýždňová zápasová pauza zapríčinila náš ťažkopádnejší vstup do zápasu. Negatívnu úlohu v hre oboch mužstiev zohral aj ťažký terén po celodennom daždi. Vaškov gól nás upokojil a pomaly sme nabrali potrebnú hernú istotu a zápasové tempo.“

J. K.: „Domácim gratulujem k zaslúženému víťazstvu. Zopakovali sme výkon spred týždňa. Keby sme hrali do polnoci, aj tak by sme sieť za chrbtom domáceho brankára nerozvlnili.“