BRATISLAVA. „Dobyl som Belehrad ako kedysi dávno Turci,“ spomínal hlavný hrdina. Volali ho Šaman.
Pred každou penaltou spojil Juraj Čobej dlane a modlil sa. Predviedol jeden z najsenzačnejších výkonov slovenského brankára v dejinách samostatnosti.
Bolo 23. augusta 2005.
Futbalisti Artmedie Petržalka práve postúpili do hlavnej fázy Ligy majstrov. V odvetnom zápase na pôde Partizanu Belehrad uhrali bezgólovú remízu.
Ani v predĺžení sa nerozhodlo. V penaltovom rozstrele vyhral klub z Bratislavy 4:3. Keďže aj prvý zápas sa skončil bezgólovou remízou, ďalej išla Artmedia.
Odvtedy ubehlo presne dvadsať rokov.
„Je to pre nás najväčší deň, niečo fantastické, úžasné. Domáci mali veľké množstvo šancí, ale my výborného brankára Čobeja. Boh stál pri nás, šťastie stálo pri nás,“ opisoval vtedajší tréner Artmedie Vladimír Weiss.
Čobej ho zmiatol
Tridsaťtisícový kotol v srbskom Belehrade sledoval v poslednom predkole Ligy majstrov obrovskú drámu. Penaltová lotéria.
Keď Nenad Brnovič zlyhal, na Slovensku vypukli veľké ovácie.
Atmosféra na pôde Partizanu Belehrad patrí k najdivokejším a najhlučnejším v Európe, súpera dostanú pod obrovský tlak. To však nebol prípad brankára Čobeja. Pôsobil ako keby nemal nervy.
"Taký ťažký zápas som ešte v živote nehral. Teraz som však nielen unavený, ale predovšetkým šťastný. Tip mi nevyšiel, pretože som si myslel, že dáme gól a postúpime po remíze 1:1,“ vravel Čobej.
V piatej sérii mohol Partizan rozhodnúť, mal mečbal, ale strelec sa zmýlil. Alebo ho Čobej zmiatol a prečítal.
„Keď sa proti mne rozbiehal Pierre Boya, tak zbledol, že som vedel, že ho mám. Tak aj bolo,“ opisoval Čobej v rozhovore pre Sportnet. V zápase predviedol niekoľko famóznych zákrokov a v rozstrele chytil tri penalty.
Nemali ani šampanské
„Začal som si veriť, bol som úplne pokojný. Keď som chytil aj pokus Nenada Brnoviča, nedošlo mi, že je koniec. Chytal som loptu na dvakrát ako v zápase. Až potom som zistil, že je to zbytočné. Boli sme v skupinovej fáze Ligy majstrov,“ opisoval Čobej.
Ako vyzerali oslavy?
„V Belehrade sme nemali ani šampanské. Takmer dvesto vojakov nás strážilo, aby sa nám nič nestalo. Eskorta nás odprevadila na letisko.
Až v lietadle sa trošku popilo. Keď sme prišli do Bratislavy, autobus nás zaviezol rovno do baru prezidenta klubu pána Kmotríka,“ ozrejmil Čobej.
„Posedeli sme a na druhý deň sme už o deviatej mali tréning,“ tvrdil Čobej. Jediný dres, ktorý si po kariére nechal, je práve z toho zápasu. „Ale svoj vlastný, nikdy som si ich nemenil,“ tvrdil.
Po zápase vypukli obrovské oslavy, viacerí hráči Petržalky sa chytali za hlavy.
„Grobari (prezývka Partizana, pozn. red.) nemôžu uveriť vlastným očiam. Víťaznú cigaru, ktorú som dostal od fanúšikov si môžem vyfajčiť,“ vyhlásil počas priameho prenosu komentátor Viktor Blažek.
VIDEO: Zostrih zo zápasu Partizan Belehrad - Artmedia Bratislava
Ďurica a prémie
Na drámu si dobre spomína redaktor TV JOJ Branislav Tesák, ktorý robil po zápase priamo na trávniku prvý rozhovor s Čobejom.
„Bolo tam milión policajtov, super atmosféra. Pred penaltovým rozstrelom som našiel mincu. Vravím si, že bude šťastná, ale moc som tomu neveril. Len potom začaroval Čobej,“ opisoval redaktor Tesák.
Famózny výkon predviedla obrana, medzi lídrov patril Ján Ďurica.
„Proti Partizanu sme neboli lepší. Oba zápasy sa skončili 0:0, hlavne ten druhý nám vychytal Ďuro Čobej,“ priznal Ďurica. Postup do milionárskej súťaže pomohol hráčom Petržalky aj finančne.
„Dostali sme veľké prémie. Možno to bolo 150 až 200-tisíc korún, už presne neviem. To bola obrovská injekcia pre moju rodinu,“ priznal Ďurica.
Čobej mal lepšiu pamäť.
"Za postup cez Kajrat to bolo 150 - tisíc korún na hlavu, cez Celtic a Partizan 300 - tisíc, za výhru v FC Porto tiež 300 – tisíc a za remízu 150 – tisíc,“ prezradil Čobej pre Šport24.sk.
Všetky minúty (1140) od prvého predkola až po posledný zápas v skupinovej fáze Ligy majstrov odohrali len dvaja futbalisti – brankár Juraj Čobej a obranca Ján Ďurica.
Nádor na mozgu
Čobejovi krátko po úspechu s Petržalkou diagnostikovali nádor na mozgu a len deväť dní po decembrovom zápase s Portom sa musel podrobiť náročnej operácii hlavy.
Na vrchole kariéry. Mal vtedy 35 rokov.
„Sedel som v aute a zavolala mi mama, že mám kúpiť papriku. Zaparkoval som auto a zrazu mi prišlo zle. Odpadol som,“ spomína Čobej v rozhovore pre Sportnet. Bolo to iba tri dni po zápase Ligy majstrov proti Portu.
„Mal som šťastie, že som sa vrátil do obchodu. Keby som pokračoval v ceste autom, mohlo to dopadnúť tragicky,“ dodal.
Nádor nebol zhubný, ale bol na zlom mieste. „Našťastie, bol som v rukách odborníkov. Podstúpil som komplikovanú operáciu a všetko vyšlo na výbornú,“ opisoval.
Po zákroku pokračoval v Petržalke, v roku 2010 sa vrátil do Bardejova. Ešte v roku 2006 odohral za reprezentáciu jediný zápas proti Belgicku. Šlo skôr o symboliku, na ihrisku bol minútu.
Viac ako zázrak
Pred pár rokmi pracoval v mestskom bardejovskom podniku a kosil trávu. Bol aj trénerom brankárov v klube Partizán Bardejov. Vlani chytal za Dlhú Lúku v okresnej súťaži.
V skupinovej fáze Ligy majstrov senzácia pokračovala. Artmedia vyhrala v Porte 3:2, dvakrát remizovala s Glasgow Rangers (0:0 a 2:2 doma). Armediu zdolal iba Inter Miláno, v oboch zápasoch (0:1 a 0:4).
Ak tréner Vladimír Weiss hovoril vlani v prípade postupu Slovana do hlavnej fázy Ligy majstrov o zázraku, tak v prípade jeho ex (Petržalky) to platilo dvojnásobne. A možno ešte viac.
Súčasný tréner úradujúceho slovenského majstra bol vtedy iba na začiatku trénerskej kariéry.
Minimálne skúsenosti a šesť bodov
Čo sa týka Petržalky, Weiss mal k dispozícii tím takmer výlučne zložený zo slovenských hráčov. Ani zďaleka nemali toľkých medzinárodných skúseností ako súčasný tím Slovana.
Trebárs Juraj Halenár a Ján Kozák mladší mali vtedy životnú formu, ale na konte minimum reprezentačných štartov.
Kým Petržalka bola skôr malý, provinčný klub bez zodpovedajúceho štadióna, dnešný Slovan je inde. Platí to o infraštruktúre, aj o finančnom zabezpečení hráčov.
V roku 2005 futbalisti Artmedie Petržalky dokráčali až do hlavnej fázy Ligy majstrov. Žiaden slovenský tím predtým (Košice) ani potom (Žilina) v LM nezískal ani bod. Malý klub s domicilom na bratislavskom sídlisku ich nazbieral až šesť.
Petržalka obsadila tretiu priečku so šiestimi bodmi, čo znamenalo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA. Celkovo v tej sezóne zarobila na prémiách od UEFA okolo päť miliónov eur.
