HARICHOVCE. V najvyššej súťaži odohral viac ako dvesto zápasov, nastúpil aj v národom tíme. Jeho ľavačka naháňa brankárom hrôzu a v každej chvíli môže vymyslieť nečakané riešenie.
ERIK PAČINDA je kreatívny hráč, ktorého by stále radi vo svojom tíme videli aj niektoré kluby v najvyššej súťaži, od zimy však pôsobí v tretej lige.
Prvý polrok strávil v Snine, v nasledujúcej sezóne bude hrať za FK Spišská Nová Ves.
V polčase prípravného zápasu Spišská Nová Ves – Snina ochotne odpovedal na otázky Sportnetu.
Ako vznikol váš prestup do Spišskej Novej Vsi?
Bol som dohodnutý so Sninou, so sponzorom pánom Holotom. On skončil, tým pádom som skončil aj ja, keďže ma platil on.
Hneď na druhý deň sa mi ozval športový riaditeľ a zároveň tréner Spišskej Novej Vsi Marek Janečka. Bola to rýchla dohoda.
Bol som s ním v kontakte už v zime, ale vtedy som uprednostnil Sninu. Sľúbil som však, že keď bude záujem, niekedy v budúcnosti prídem do Spišskej. Som tu a teším sa na chlapcov.
Ak príde bývalý ligista do nižšej súťaže, hneď sa rozoberá, koľko asi zarába. Marek Janečka v nedávnom rozhovore povedal, že ste sa uskromnili. Ako to vy vnímate?
Možno ľudia si myslia, že všade idem len za peniazmi, ale keby som z toho chcel žiť, tak človek z tretej ligy nevyžije. Mňa však ten futbal baví.
Trikrát ma operovali na achilovku, takže tá prvá liga je už pre mňa rýchlejšia, sú tam mladší hráči. V tretej lige je to zatiaľ okej, verím tomu, že to vydržím.
Už sa však pozerám aj na to, aby som nežil len z tej tretej ligy, čo sa ani nedá.
Trénujem malé deti, teraz som organizoval prvý ročník svojho kempu, na čo boli veľmi dobré ohlasy. Budem v tom pokračovať a pomaly si už robím aj licenciu.
Futbalová kariéra je krátka, pomaly sa končí, ale verím tomu, že sa zaradím aj do života po nej. Chcel by som však ostať vo futbale.
Uplynulý polrok ste strávili v Snine. Ako to s odstupom hodnotíte?
Moje pôsobenie v Snine nemalo ani jeden mínusový bod. Možno ním bola cesta do Sniny z Košíc, keďže som dochádzal a trvalo to hodinu a pol.
Čo sa však týka klubu, pána sponzora, trénera Reného Kočana, chlapcov - pred všetkými klobúk dole. Všetko bolo na úrovni, fantastické, partia bola výborná.
Je mi ľúto, že sa pán sponzor takto rozhodol, ale vôbec neľutujem ten polrok.
Snina bola veľmi blízko postupu do druhej ligy. V kvalifikačnom zápase prehrala s Lehotou pod Vtáčnikom až v penaltovom rozstrele. Vy ste v ňom kopali hneď prvú penaltu a premenili ste ju, ale napokon to nestačilo. Ako ste to prežívali?
Boli sme na ten zápas veľmi dobre pripravení, ale možno to ostalo v šatni. Nehrali sme dobre, nehrali sme náš štýl.
Prvých pätnásť minút sme mohli dať dva-tri góly, ale nevyšlo to. Lehota dobre bránila, má skúsené mužstvo.
Penalty sú lotéria. Išiel som prvý, možno som mal ísť posledný, ale to už neovplyvníme. Chlapcom nič nevyčítam. Možno Snina zabojuje o postup aj teraz.
Silná však bude aj Spišská Nová Ves, vytvoríte zaujímavú dvojicu s Milošom Lačným. Vy sa do tréningov zapojíte až neskôr, ale videli ste váš nový tím v prípravnom zápase s vaším starým tímom. Ako sa vám pozdával výkon Spišskej Novej Vsi proti Snine?
Mužstvo je to slušné. V príprave možno majú ťažké nohy, uvidíme, ako to bude v lige. Verím, že Marek to vyskladá tak, aby som bol prospešný pre mužstvo ja, Miloš aj ostatní chlapci.
Spišská Nová Ves je futbalové mesto, aj keď trošku viac je v popredí hokej. Keď sa však budeme držať hore v tabuľke, bude to zaujímavé. Štadión je pekný, teším sa na ligu.
Prekvapilo vás niečo v tretej lige?
Možno rozhodcovia. Trošku sú možno na nižšej úrovni. Niektoré ihriská sú krásne, klobúk dole, ale niektoré majú veľmi zlú kvalitu. V dnešnej dobe by to tie mužstvá mohli trošku zlepšiť.
Ale je to dosť agresívna liga a najmä vyrovnaná. A na to, že je to amatérska liga, je aj dosť bežecká.
Bola to pre vás výhoda, že ste známy hráč, mali z vás protihráči rešpekt, alebo práve naopak, išli po vás o to tvrdšie?
Rozdelil by som to na dve veci. Rozhodcovia mi trošku pripiskovali v niektorých zápasoch aj fauly, ktoré neboli.
No a chlapci z mužstiev na nižších priečkach sa samozrejme chceli vytiahnuť. Keď tam príde mužstvo, ktoré hrá o špicu a má tam bývalého reprezentanta, tak je jasné, že sú nahecovaní.
Nebolo to však také strašné, že by vyslovene niekto po mne išiel. Keď sme hrali doma so Spišskou, tam bola na mňa osobka, to som si všimol od prvej minúty. Aj Marek to potom priznal, že ten chlapec behal so mnou aj na záchod. Ale inak je to celkom slušná súťaž.
Čo čakáte od spolupráce s Marekom Janečkom? Obaja máte svojskú povahu…
Úplne ho rešpektujem, je to bývalý ligový futbalista. Uvidíme na ihrisku. Keď bude niečo potrebovať, ja mu budem nápomocní.
Treba to nastaviť tak, aby sme spolu vychádzali všetci, aby sa nikto nehneval, že nebude hrávať. Keď je dobrá partia, môže tam byť hocijaký tréner, pôjde to samo.
Zorganizovali ste kemp pre deti. Láka vás teda práca práve s tými najmenšími futbalistami?
Už pred dvoma rokmi mi hovorili manželka s bratom, aby som sa dal na prácu s malými deťmi, lebo ešte mám meno, tak aby som to využil. Zatiaľ trénujem deti individuálne, tam sa viem venovať jednému hráčovi hodinu.
Kemp sme poňali trochu inak, aby chlapci videli, ako funguje profesionálny futbalista. Neprišli do tábora alebo do školy v prírode, ale mali tam regeneráciu, zdravšiu stravu, angličtinu, boli tam kondiční tréneri z HC Košice. Nastavili sme to tak, aby videli, ako to funguje vo veľkom futbale.
Aj vám by takýto kemp pomohol v detstve?
Presne o tom sme sa bavili s chlapcami z realizačného tímu, že my sme také možnosti vôbec nemali. Boli sme vonku od rána na ulici.
Dnes majú chlapci neskutočné možnosti, či kempy, či individuálne tréningy, rôzne iné veci. Som rád, že to využili, mal som na kempe plný počet, štyridsať detí. Ja som spokojný, verím, že rodičia a deti to vnímali takisto.
Čo podľa vás potrebuje mať dieťa, aby mal šancu sa presadiť na vrcholovej úrovni?
Prízvukovali sme chlapcom, že najdôležitejšia je disciplína a tvrdá robota. Nie že majú jeden tréning a povedia si: dobre, na dnes som odtrénoval. Odporučil by som aj iné športy, napríklad gymnastiku.
Dôležité je, aby ich to bavilo a aby neskĺzli do takej partie, že sa na futbal vykašľú.
Je disciplína dôležitejšia ako talent?
Podľa mňa áno. Budem porovnávať dvoch najlepších: Messi je talent a Ronaldo je vydretý hráč.
Disciplína je kľúčová. Keď chce byť niekto profesionálny futbalista, od kategórie U13, U14 už sa tomu musí venovať naplno.
