NÁMESTOVO. Futbalisti MŠK Rimavská Sobota vyhrali už štvrtý zápas v rade na ihriskách súperov. V predposlednom, 29. kole III. ligy Východ na pôde MŠK Námestovo zvíťazili 2:0.
Oba góly hostí zaznamenal kapitán mužstva CSABA JUHÁSZ.
Pre skúseného 38-ročného futbalistu to bol 19. a 20. gól v aktuálnej sezóne. Deväť presných zásahov zaznamenal na jeseň, na jar sa presadil jedenásťkrát.
Posledné štyri zápasy však strelecky mlčal, hoci mal vyložené šance a po ukážkovej strele trafil aj brvno.
Všestranný futbalista Rimavskej Soboty je s dvadsiatimi gólmi druhým najväčším strelcom súťaže.
V zápase s Námestovom ste zaokrúhlili počet gólov na dvadsať.
Konečne, už bolo načase. V posledných zápasoch som strieľal všade, len nie do brány. Veľmi sa teším z gólov, ale najmä z víťazstva.
Minulý týždeň sme prehrali doma so Sláviou TU Košice, hoci sme neboli horším mužstvom ako líder tabuľky. Veľmi sme teda chceli získať späť tie tri body, čo sme doma stratili. Týmto sme išli do zápasu v Námestove.
Vaše víťazstvo sa nerodilo ľahko. Zo zostavy chýbali Matej Vargic a Hugo Ciprus pre trest a Dávid Kalmár a Lukáš Lupták pre pracovné povinnosti. V základnej zostave tak nastúpili Peter Majerčík a Martin Valigura, dvaja dorastenci z Ružomberka, s ktorým má Rimavská Sobota dohodu o striedavých štartov.
Naozaj to nebolo jednoduché. Žiaľ, chýbali nám štyria hráči zo základnej zostavy, pre trest alebo pre iné povinnosti, ale mladí hráči dokázali, že patria do toho mužstva a dobre ich nahradili. Podali sme dobrý kolektívny výkon a sme šťastní.
V prvom polčase sa zdalo, že vám zaužívané kombinácie nešli podľa predstáv, ihrisko bolo pomalé. Ako ste to vnímali?
Už počas rozcvičky sme si všimli, že tráva trochu brzdí loptu, prihrávky boli pomalšie. Úvod zápasu bol preto trochu náročný.
Vedeli sme, že Námestovo má dobrý tím, mladých, behavých hráčov, aj si dokázali vypracovať šance. Myslím si však, že sme sa na nich dobre pripravili.
Bol to obojstranne otvorený zápas, tušili sme, že kľúčové bude to, kto dá prvý gól.
Námestovo hralo od 58. minúty bez vylúčeného stopéra Vojtecha Fukasa, ktorý v jasnej gólovej príležitosti fauloval Ruama Kevina Almeidu. Ako veľmi táto červená karta ovplyvnila zápas?
Myslím si, že od začiatku druhého polčasu sme boli lepší, silnejší na lopte, mali sme šance. Z toho vzniklo aj to vylúčenie a po ňom sme už kontrolovali zápas.
Na konci zápasu boli dve-tri situácie, ktoré sme neriešili ideálne a súper z toho mal strely či centre, ale našťastie naša obrana a brankár udržali čisté konto.
Ako ste videli svoje gólové situácie?
Pred prvým gólom som očakával, že Matheus bude strieľať, snažil som sa ísť lopte v ústrety. Netrafil ju dobre, ale ja som ju spracoval, našťastie som nebol v ofsajde, dohral som akciu a dal som gól. Dôležité bolo, že som za tou loptou išiel, lebo inak by ma možno obranca dobehol.
Diváci na tribúne veľmi vehementne protestovali, že to bol ofsajd. Vy ste nemali pochybnosti?
V tej chvíli som nad tým nerozmýšľal, chcel som len zakončiť. Ak ten gól uznajú, tak sa tešíme, ak nie, tak hráme ďalej. Sústredil som sa len na to, aby som loptu poslal do brány. Prípadný ofsajd sa mohol riešiť potom.
Uľavilo sa vám, že po štyroch bezgólových zápasoch ste sa zase presadili?
Samozrejme. Ten gól pomohol mne, ale pomohol aj celému tímu, veď je lepšie hrať, keď vyhrávate 1:0 ako za bezgólového stavu.
Šesť minút po vašom prvom presnom zásahu ste skórovali opäť a vtedy aj domáci priaznivci vám uznanlivo zatlieskali.
Dobre sme to zahrali s Lukakum (prezývka Ruama Kevina Almeidu – pozn. red.). Prehodil obrancov, ja som vedel, kam príde lopta, lebo na tréningoch je veľa takýchto situácií.
Chcel som hneď strieľať z prvej, príliš nerozmýšľal som a dúfal som, že trafím bránu.
Hráme kolektívne, nie je dôležité, kto dá gól, prihrávame si a podľa mňa to takto má byť.
Ale dať dvadsať gólov v sezóne je veľmi pekná bilancia, s tým asi súhlasíte.
Budem úprimný: sám som to nečakal. Teším sa, že na staré kolená sa mi takto začalo dariť. (smiech)
Dal som už za sezónu vyše dvadsať gólov, ale to bolo ešte v piatej lige. V tretej najvyššej súťaži som ešte nikdy nedal za sezónu toľko gólov. Veľmi sa z toho teším.
A aj z toho, že som nezostal na pravej strane obrany! (smiech)
V tejto sezóne ste sa objavili na rôznych postoch. V úvode ročníka ešte za predchádzajúceho trénera Volodmyra Vasylyeva ste začínali ako pravý obranca, na jar ste hrávali podhrotového útočníka, potom ste sa zase vrátili na krídlo, čo je váš tradičný post. Kde sa na ihrisku cítite najlepšie?
Keď som v úvode jari dával viac gólov, hral som v strede, podhrotového hráča. Zvykol som si na tento post, keď som sa neskôr vrátil na ľavé krídlo, trochu mi trvalo, kým som sa zase adaptoval.
Ale už som viackrát hovoril, ja vždy akceptujem rozhodnutie trénera. Postaví ma na ten post, na ktorom si myslí, že môžem najviac pomôcť tímu. Vždy sa snažím odviesť maximum, bez ohľadu na to, na akom poste hrám.
Ale keď ste boli pravým obrancom, mnohí fanúšikovia sa pýtali, či takého zakončovateľa nie je škoda na tom poste…
Podľa mňa to celé pramenilo z toho, že moje bežecké čísla patria medzi najlepšie v mužstve a bývalý tréner to chcel využiť na kraji obrany. Ale som rád, že som tam nezostal.
V jednom rozhovore ste prezradili, že pred jarnou časťou ste spolupracovali aj s osobným trénerom. Môžete priblížiť, o čo ide?
Mám dobrého kamaráta v Tornali, ktorý pripravuje silovo-kondičné tréningy. Tie som robil počas tých týždňov, keď mužstvo netrénovalo.
Už mi pripravil aj tréningový plán na leto, takže dovolenku asi strávim tým, aby som zase nabral sily.
Už mám svoj vek, takže sa musím o seba viac starať ako dvadsaťroční hráči. Kým mi zdravie vydrží, snažím sa udržať vo forme.
V budúcej sezóne bude vaším cieľom zase dať dvadsať gólov?
Uvidíme. Očakávania už budú väčšie, tréner aj spoluhráči už budú odo mňa očakávať viac.
Urobím všetko pre to, aby som pomohol mužstvu. Ak sa mi zase podarí dať dvadsať gólov, budem len rád.
