Štadión na anglický štýl, zápasy pod osvetlením. V malom meste na východe hral i Drogba

MOLDAVA NAD BODVOU. Zápasy pod umelým osvetlením, elektrizujúca atmosféra a bojovný výkon domácich, ktorých za dobrým výsledkom hnala vždy početná skupina fanúšikov.

Aj takto by sa dali opísať futbalové stretnutia v Moldave nad Bodvou, meste na východnom Slovensku, nachádzajúcom sa neďaleko Košíc.

Klub pod názvom FK Bodva to svojho času z nižších súťaží dotiahol až do druhej futbalovej ligy, kde účinkoval v troch sezónach.

Vyššiu súťaž im „vykopali” bývalí ligisti

Úspešná éra futbalu v Moldave nad Bodvou sa začala písať ešte v sezóne 2007/2008, kedy klub účinkoval v piatej najvyššej súťaži.

Práve daná sezóna bola pre klub odrazovým mostíkom, keďže v nej dokázal zaznamenať svoj prvý postup.

K tomu mu pomohli aj zimné príchody bývalých ligových hráčov Semana, Majoroša či Jurka.

„Sezónu som začal v Trebišove. Na konci jesennej časti sa mi ozval Miro Kozák s tým, že či by som neprišiel do Moldavy nad Bodvou, vraj to vzal jeden podnikateľ a s klubom má veľké plány. Priznám sa, chvíľu som rozmýšľal, keďže to bol veľký skok, z druhej ligy som mal ísť do piatej,” spomína pre Sportnet Gabriel Majoroš, niekdajší hráč Moldavy nad Bodvou.

„Nakoľko som v danom období býval spolu s rodičmi v Moldave nad Bodvou a klub mi predostrel lepšie podmienky než aké som mal v Trebišove, tak som si povedal, že to skúsim. A musím povedať, že neľutujem. Najmä prvý polrok všetko fungovalo ako malo, po každej stránke. Neskôr sa začali meniť tréneri, hráči a nenaberalo to už ten správny smer,” pokračuje ďalej toho času hráč štvrtoligového Medzeva. 

„Pred začiatkom jarnej časti sme mali veľké, 9 - bodové manko na prvého, napokon sme však súťaž po sérii 13 výhier vyhrali s 15 - bodovým náskokom. V klube sme pôsobili ako profesionáli, takýto výsledok sa teda aj očakával. V nasledujúcej sezóne, hoci sa zo začiatku zdalo, že to bude tuhý boj s Bardejovom, sme si to postrážili a postúpili do tretej ligy.”

Výraznou postavou a kanonierom na pohľadanie bol svojho času v Moldave nad Bodvou bývalý mládežnícky reprezentant Roman Jurko.

„V tej dobe som bol v kontakte s klubom z Litvy, boli sme už dohodnutí a ja som bol na odchode, napokon som však kývol na ponuku z Moldavy, aj z dôvodu, že som potreboval byť istý čas doma. Litva bola lákavá destinácia, ten klub vtedy účinkoval v Pohári UEFA, napokon to však dopadlo takto,” opísal svoj príchod do Moldavy nad Bodvou v rozhovore pre MY Východ.

„Pôvodne sme sa na stretnutí s pánom Szalabom dohodli na tri mesiace. Napokon z toho bolo oveľa dlhšie obdobie, avšak neľutujem ho. Bolo to jedno z mojich najlepších a najvydarenejších pôsobísk,” dodal Jurko.

Drogba si získal srdcia moldavských dievčat

Okrem domácich hráčov mali v Moldave nad Bodvou svoje zastúpenie takmer vždy aj legionári.

V sezóne 2008/2009, kedy klub účinkoval v štvrtej najvyššej súťaži, obliekali jeho dres cudzinci z Ukrajiny, Gruzínska, Maďarska či Pobrežia Slonoviny.

To zastupoval Severin Drogba, bratranec bývalého útočníka Chelsey Londýn Didiera Drogbu.

„Legionárov bolo v mužstve stále dosť, už od začiatku. Všetko to boli správni chlapci a dobrí futbalisti, no striedalo sa ich stále viac a viac. Čo sa týka Severina, pamätám si, že o jeho príchod sa postaral prezident klubu, nie tréner, pretože to bol Didierov bratranec a chcel sa trochu zviditeľniť,” vraví Majoroš na margo Drogbu.

„Veľa toho neodohral, no mne sa s ním ako útočníkom hralo dobre. Pamätám si, že som ho v meste vždy stretol prechádzať sa a stále mal okolo seba niekoľko dievčat a na tvári svoj typický potmehúdsky úsmev,” prezrádza Majoroš, ktorý sa pristavil aj pri brankárovi Jurijovi Ševčukovi z Ukrajiny.

„Prišiel k nám z Lipian a popri Vojtaškovi a Novákovi sa mu ušlo iba miesto tretieho brankára. A to sme hrali iba v štvrtej lige. Zbalil sa, odišiel späť na Ukrajinu a o pol roka nastúpil proti Dynamu Kyjev, pretože v klube, kde pôsobil sa zranil prvý brankár. Zo štvrtej slovenskej ligy sa v priebehu polroka prepracoval do prvej ukrajinskej,” dodáva Majoroš na margo rodáka z Novohradu na Volyni.

Miesto Slivníka prišla Dunajská Stredu

Kým v sezónach 2007/2008 a 2008/2009 klub účinkoval v nižších súťažiach na východe Slovenska, v sezóne 2009/2010 už pôsobil v spoločnej súťaži klubov z východného a stredného Slovenska.

Ešte pred danou sezónou sa nielen v Moldave nad Bodvou, ale i po celom východe nahlas hovorilo o tom, že klub prejde fúziou s vtedy druholigovým Humenným.

Z tej však napokon zišlo. Obe kluby aj z dôvodu, že Humenné nestihlo podať včas prihlášku do súťaže, účinkovali spoločne v druhej lige východ.

Hráči Moldavy si tak postup do druhej najvyššej súťaže museli odpracovať na ihrisku.

„V danej sezóne som v klube po 10. kole skončil na príkaz prezidenta klubu. Boli sme akurát na čele tabuľky a predtým som za klub odohral okolo 50 stretnutí, z ktorých sme prehrali iba jedno, ešte v štvrtej lige na ihrisku Vysokých Tatier. Takýto koniec ma mrzel. Napriek tomu tie dva roky strávené v Moldave hodnotím pozitívne,” vraví Majoroš.

Do povedomia futbalových fanúšikov sa však futbalová Moldava nad Bodvou dostávala čoraz častejšie.

V danej sezóne to mužstvo dotiahlo aj do štvrťfinále Slovenského pohára, kde v dvojzápase nestačilo na Dunajskú Stredu a po prehrách 0:3 a 1:3 sa so súťažou rozlúčilo.

„Postup do štvrťfinále Slovenského pohára vnímame ako náš nečakaný úspech. Pred tromi rokmi sme hrali proti Slivníku, teraz máme možnosť popasovať sa s Dunajskou Stredou. Chceme zanechať pozitívny dojem, nesklamať našich fanúšikov a uhrať priaznivý výsledok, to znamená neprehrať,“ povedal vtedy pred dvojzápasom s Dunajskou Stredou pre denník Šport klubový manažér Vladimír Popovič.

Jurko spomína: Ľudia sledovali zápasy z mosta

Nielen stretnutie proti Dunajskej Strede, ale i tie ligové sledovala na štadióne vždy početná skupina fanúšikov.

Výbornú atmosféru si s odstupom času pochvaľuje aj útočník Roman Jurko.

Hráč o ktorého sa svojho času zaujímal aj Bayern Mníchov, strávil v Moldave nad Bodvou s prestávkami, kedy pôsobil v Bardejove a Lokomotíve Košice, štyri a pol roka.

„V Moldave ľudia pre futbal doslova žili. Ak príde na zápas štvrtej ligy dvetisíc ľudí, je to niečo úžasné. Aj podmienky, ktoré sme tam mali, boli skvelé. Ľudia sledovali naše zápasy z mosta nad štadiónom, ktorý praskal vo švíkoch. Čím viac sme stúpali v hierarchii súťaží, tým bola podpora väčšia. Fandila nám asi polovica východného Slovenska. Ľudia na naše zápasy cestovali z Rožňavy, Košíc a dokonca i Revúcej, Michaloviec či Trebišova."

„Zápasy sme hrávali pod umelým osvetlením a to má stále zvláštny náboj. Pamätám si, že sme raz hrali zápas tretej ligy a prišlo sa na neho pozrieť 2,5 - tisíca divákov, zatiaľ čo v susedných Košiciach prišlo v ten istý čas na ligový zápas proti Zlatým Moravciam iba 780 divákov,” pridáva svoj postreh Majoroš a dodáva:

„Živo si pamätám aj na posledný zápas v drese Moldavy. Hrali sme proti Vranovu, ktorý sme zdolali 3:0 a dostali sa tak na čelo tabuľky, kde sme predbehli práve nášho súpera. Zápas sledovalo 3,3 - tisíca divákov, ľudia zaplnili nielen všetky tribúny, ale sedeli aj v uličkách. Fanúšikovia, ktorí za nami chodili aj na vonkajšie zápasy boli našim dvanástym hráčom.”

Na svoje pôsobenie v malom mestečku na východe si spomína aj Jaroslav Olejár.

„Do Moldavy nad Bodvou som prišiel počas anabázy trénera Kisela. Strávil som tam dve sezóny. Pôsobil som ako tréner brankárov a zároveň asistent trénera. Čo sa týka brankárov, pod palcom som mal trojicu Vojtaško, Polaček a Novák.

Po viacerých trénerských zmenách prišiel do klubu tréner Goffa. Aj s ním sa mi spolupracovalo veľmi dobre.”

„Ľudia v meste boli pre futbal „zapálení". O všetkom hovorí to, akých hráčov do mužstva priviedli. Ako dobre vieme, je to aj o financiách, bohužiaľ, v tej dobe sa majiteľovi prestalo dariť a klub, hoci sa tomu viacerí snažili zabrániť, neskôr dopadol ako dopadol,” dodáva Olejár.

Nechceli, no napodobnili Báč či Močenok

Postupne, aj vďaka postupovému hetriku to klub dotiahol až do druhej ligy, ktorá sa vtedy hrala pod pracovným názvom prvá liga.

Do tejto súťaže postúpil po víťazstve v druhej lige východ v sezóne 2009/2010.

V prvej nováčikovskej sezóne nebola Moldava v druhej najvyššej súťaži iba do počtu.

Práve naopak, skončila na siedmom mieste. Ambície mala pred sezónou ešte vyššie.

„Po vhodnom a kvalitnom doplnení kádra chceme skončiť v novej sezóne do piateho miesta,” vravel pred prvou sezónou v prvej lige klubový manažér Popovič, ktorý vtedy odpovedal aj na novinársku otázku, ktorá akoby predznamenala pád futbalu v meste.

„Chcem upozorniť, že Moldava nie je žiadny Báč alebo Močenok,” povedal vtedy Popovič, keď sa ho pýtali, či klubu po roku nebudú hroziť problémy a úpadok, ako to veľakrát v prípade menších klubov postupujúcich do celorepublikových súťaží býva.

Neprihlásili sa. Nahradila ich Ružiná

 Druhú sezónu v druhej najvyššej súťaži ukončila Moldava na deviatom mieste v tabuľke.

V oboch druholigových sezónach ťažilo mužstvo najmä z domáceho prostredia.

Kým v prvej sezóne v druhej lige prehralo doma iba so Šaľou, v tej druhej si udržalo domácu neporaziteľnosť.

Aj napriek tomu všetkému začal mať klub po čase finančné problémy, ktoré vyústili do toho, že manažment nepodal prihlášku do nasledujúcej sezóny druhej ligy a naopak, prihlásil mužstvo iba do tretej najvyššej súťaže.

Miesto v druhej lige musela Moldava vtedy chtiac - nechtiac prenechať Ružinej.

„Dôvodom nášho odhlásenia zo súťaže sú finančné záväzky voči zväzu, ktoré sme jednoducho nedokázali splniť. Od Únie ligových klubov sme dostali ultimátum. Hoci sme hľadali pomoc u viacerých vplyvných ľudí aj u mesta, pomocnú ruku sme nedostali a tak nám nezostalo nič iné, len sa odhlásiť,” komentoval vtedy ukončenie pôsobenia v druhej lige klubový činovník Imrich Lukács.

Čo sa týka samotných dlhov, hovorilo sa o sume približne 20 - tisíc eur.

„Nedošlo k vyrovnaniu s bývalými trénermi a neboli zaplatené ďalšie poplatky – štartovné, finančná zábezpeka, ako aj kvartálny vklad na rozhodcov. Zväz nezaujímajú samotní hráči, keďže figurujú ako amatéri,“ povedal vtedy pre Korzár Popovič.

Majiteľa vyšetrovali

Za problémami futbalového klubu možno hľadať aj ťažkosti jeho niekdajšieho vlastníka Karola Szalabu, ktorý bol políciou vyšetrovaný z daňových podvodov.

Prvýkrát bol obvinený už v roku 2012.

Podľa vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry mal vytvoriť sieť firiem a s pomocou ďalších piatich obvinených daňovému úradu vykázal obchody, ktoré sa v skutočnosti neudiali.

Na základe nich si uplatnili nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške takmer 23 miliónov eur. Necelé dva milióny daňový úrad vyplatil.

Takto o kauze bývalého majiteľa futbalového klubu v Moldave nad Bodvou informoval na konci júla 2014 denník Korzár.

Ešte predtým Szalaba v roku 2011 v rozhovore pre denník Šport prezradil, že je jediným akcionárom a tiež to, že za čas svojho pôsobenia preinvestoval v klube päť miliónov eur.

„Je to môj klub, ja to platím. Nik mi nedáva ani euro. Ani štát, ani mesto, celý futbal ťahám sám. Nemíňam peniaze daňových poplatníkov, ani obecné peniaze,“ povedal vtedy.

Klub zanikol

Mužstvo po tom čo ho vedenie neprihlásilo do druhej najvyššej súťaže účinkovalo ešte niekoľko sezón v tretej a štvrtej najvyššej súťaži.

Výnimkou bola sezóna 2014/2015, kedy sa klub opäť prepracoval do druhej ligy. Avšak anabáza to bola iba ročná. Skončila zostupom.

O dva roky na to, v sezóne 2016/2017 bola Moldava účastníkom štvrtej ligy juh, avšak v priebehu sezóny vedenie mužstvo zo súťaže odhlásilo.

Výsledkovo pritom na svojich súperov nestačilo už v sezóne predtým, ktorú skončilo na poslednom mieste v tabuľke s mankom devätnástich bodov na predposledného.

Labuťou piesňou klubu pod značkou FK Bodva bolo účinkovanie v šiestej lige Mestského futbalového zväzu Košice v sezóne 2018/2019.

Koniec to bol ako zo zlého sna. V nižšej súťaži a presne v období, kedy klub oslávil sto rokov od svojho založenia.

„V klube sa nevieme zmieriť so súčasným stavom futbalu v meste. V súčasných ekonomických podmienkach bez sponzorov i väčšej podpory vedenia mesta je veľmi náročné ho udržať na úrovni, ktorú by sme si priali. Moldava a jej okolie boli známe tým, že dobrý futbal ľudia priam milovali. Podotýkam dobrý a hraný so srdcom. To dokážu iba lokálpatrioti a preto sme všetko stavili na mládež,” povedal na konci júna 2019 pre denník Korzár manažér Popovič, ktorý bol aj pri najväčších úspechoch moldavského futbalu.

Odchovanec bol členom korupčnej skupiny

 Zaujímavou persónou v mužstve Moldavy nad Bodvou bol brankár Richard Novák.

V klube pôsobil vo všetkých troch druholigových sezónach.

Miestny rodák, ktorý si zachytal okrem materského klubu aj za Bardejov či viaceré kluby z nižších súťaží, obdržal od Slovenského futbalového zväzu v polovici októbra 2018 trest v podobe zastavenia činnosti na 7 rokov.

Dôvodom bolo narušenie integrity súťaže alebo inak, športová korupcia.

Tá sa týkala troch stretnutí do ktorých Novák, vtedy už hráč Bardejova, zasiahol.

„Musím povedať, že nikomu neverím. Verím iba sám sebe a svojej rodine. Tí hráči sem prídu, zahrajú si tu rok, dva či tri a potom odídu. Verím im akurát v tom zmysle, že sú futbalisti, ale čo robia v osobnom voľne, to neviem posúdiť. Do hlavy im nikto nevidí,” povedal vtedy po potrestaní hráčov pre MY noviny Stanislav Soroka, majiteľ futbalového klubu v Bardejove.

Trest by mal Novákovi vypršať o tri a pol roka, na začiatku júla 2025, kedy bude mať 40 rokov a je málo pravdepodobné, aj keď nie nereálne, že sa ešte k futbalu vráti.

Jeho vtedajší spoluhráči z Bardejova, ktorí boli za kauzu, aj keď z iných dôvodov a v inom rozsahu taktiež potrestaní, sa k futbalu vrátili.

Prípadný Novákov návrat k futbalu by mohlo urýchliť aj odpustenie zvyšku trestu v prípade, ak o to požiada.

Štadión slúži mládeži

Futbalový štadión v Moldave nad Bodvou, na ktorom sa pred desiatimi rokmi hrala druhá najvyššia súťaž, aktuálne využívajú mládežníci a čas od času sa na ňom odohrá aj nejaké to prípravné stretnutie.

Okrem hlavnej hracej plochy je v rámci areálu k dispozícii aj ihrisko s umelým povrchom.

„Klub to ihrisko vybudoval medzi prvými na východe. Najmä v zimných mesiacoch bolo veľkou výhodou ho mať,” spomína niekdajší tréner brankárov Olejár.

Ihrisko v zime slúži k príprave mužstiev nielen z nižších súťaží. Niekoľko prípravných stretnutí na ňom odohrali aj futbalisti Košíc.

Na spomínanom ihrisku s umelým povrchom sa v minulosti odohrali aj stretnutia Krajskej futbalovej ligy organizovanej Košickým samosprávnym krajom.

Hlavná hracia plocha štadióna má inak k dispozícii tribúny po celom obvode ihriska, z ktorých dve sú kryté.

Štadión je postavený v anglickom štýle, kde tribúny sú takmer v bezprostrednej blízkosti hracej plochy.

Jeho kapacita je 2,5 - tisíca divákov. Svojho času mal k dispozícii i umelé osvetlenie a tiež svetelnú tabuľu.

„Vybudovať sa mal i priestor pre regeneráciu a rehabilitáciu, no k tomu už nedošlo. Čo sa však týka starostlivosti o hráčov, aj v tomto smere o nás bolo postarané. Rehabilitovať sme chodili napríklad aj do nemocnice v košickej Šaci,” vraví Majoroš.

Futbal v meste aktuálne zastupuje výlučne mládežnícky klub pod názvom MŠK Moldava nad Bodvou.

„Posledné tri roky sa tu začalo viac pracovať s mládežou, zatiaľ len čo sa týka prípraviek a žiakov, no verím, že v blízkej budúcnosti pribudnú k týmto kategóriám aj dorastenci a muži,” dodáva na záver Majoroš.