Krátko pred štartom sezóny ste medzi cieľmi spomínali útok na prvú trojku, ale po troch kolách je Dunajská Streda stopercentná a niektorí fanúšikovia už snívajú o titule.
Veď môžu snívať. Všetci máme svoje sny. Bolo by krásne skončiť na prvom mieste, ale vedie, tam dlhá cesta. Začali sme dobre, hráči sú sebavedomí, majú formu. Som rád, že fanúšikovia stoja za nami, ale musíme byť realisti. Musíme sa sústrediť na to, aby sme pokračovali v začatej práci.
DAC v krátkej letnej prestávke posilnili zaujímavé mená - Jannik Müller z Drážďan, Sidney Friede z Herthy Berlín i Yhoan Andzouana, odchovanec AS Monaco. Vybrali ste si ich vy alebo transfery vznikli v spolupráci s vedením klubu?
Všetkých nových hráčov som si vybral ja, ale, samozrejme, hovoril som aj s vedením klubu. Keď som sem prišiel, so športovým riaditeľom Janom Van Daelem sme vyhodnocovali káder a hľadali sme hráčov v rôznych krajinách.
Nakoniec sme našli kompromis, symbiózu zo športového i z finančného hľadiska. Toto je dôležité – môžem mať nejaké želanie, ale čo keď je hráč príliš drahý.
Myslím si, že sme urobili dobrú robotu. Traja noví hráči plus Andrija Balič, ktorého sme získali na prestup, nás naozaj posilnili. Teraz máme širší káder, niektoré posty sú už zdvojené, ale ešte nie sme kompletní.
Nie je žiadnym tajomstvom, že potrebujeme pravého i ľavého obrancu. Ak by sa niečo stalo s Blackmanom alebo s Davisom, mali by sme problém.
Prišli ste do Dunajskej Stredy začiatkom júna a v nadstavbe ste mali k dispozícii len úzky káder. V poslednom kole v Ružomberku sedeli na lavičke len štyria hráči, z toho jeden brankár. Neboli ste z tej situácie frustrovaný?
Nie, vedel som, čo ma čaká. Máme veľa hráčov, ktorí pochádzajú mimo EÚ, mohol som zobrať len piatich, dvaja museli ostať doma.
Ale vedenie bolo ku mne od začiatku úprimné, vedel som, do čoho idem. V Ružomberku sme naozaj mali len troch náhradníkov, ale aj tak sme ten zápas vyhrali.
Niektorých hráčov DAC poznáte ešte z čias, keď ste trénovali maďarskú reprezentáciu, teraz ste angažovali Sidneyho Friedeho, ktorého ste viedli v Herthe. V čom vám môžu pomôcť futbalisti, s ktorými ste už niekedy spolupracovali?
Poznajú môj štýl a filozofiu, a tak je oveľa ľahšie posunúť tú ideu aj ostatným. Hráči sa medzi sebou rozprávajú v kabíne, a takto rýchlejšie nájdu cestu aj ku mne. Pre mňa je to veľká výhoda.
Prišli ste do Dunajskej Stredy v priebehu nezvyčajnej sezóny, po koronavírusovej prestávke ako tretí tréner po Petrovi Hyballovi a Hélderovi Cristovaovi. V akom stave ste našli kabínu?