SVIT. Extraligový tím BK Iskra Svit patril aj v tejto sezóne medzi popredné celky našej najvyššej basketbalovej súťaže mužov. Dokázal sa prebojovať až do štvrťfinále play-off, v ktorom až v päťzápasovej bitke nestačil na kvalitné mužstvo KB Košice.
Napriek tomu môžeme účinkovanie Podtatrancov v ročníku 2017/18 hodnotiť ako uspokojivé, čo nám v nasledujúcom rozhovore potvrdil aj prezident BK Iskra Ján Drobný.
Ako by ste zhodnotili nielen play-off, ale aj účinkovanie vášho mužstva v základnej časti?
„Na túto sezónu sme pred jej úvodom dokázali pripraviť zdatný a vyspelý tím, ktorý mal vysoké ambície. Hráči k naplneniu tohto cieľa pristúpili poctivo a postupom času sa preukázala výborná forma. Vzhľadom na to, že sa nám podarilo naakumulovať väčší objem potrebných financií ako to bolo po minulé roky, vybudovali sme výborný kolektív, ktorý bol porovnateľný s rokom 2014, keď sa nám podarilo vyhrať Slovenský pohár a obsadiť tretie miesto v extralige. V tomto ročníku bola účasť vo štvrťfinále samozrejmosťou, popri čom sme sa dokázali etablovať medzi elitou šiestich kolektívov, v ktorej prevládala veľká vyrovnanosť. Čo sa týka nás, nebolo jednoduché vyprofilovať sa až tak, aby sme sa dokázali umiestniť v prvej šestke, čo sme však aj zásluhou vynaložených síl predsa len zvládli. Musím ale dodať, že ani zvyšná štvorka mužstiev, ktorá skončila v tabuľke pod nami, nebola žiadnym outsiderom, a v nie jednom zápase dokázala herne potrápiť favoritov. V play-off sa ukázalo, že každý z týchto súperov môže zaútočiť na zisk prvenstva. Do tejto fázy ligy sme vykročili z piateho miesta, kde sme si to rozdali s BK Košice, ktoré už pred štartom súťaže deklarovalo veľký záujem obhájiť titul. Séria potvrdila, že išlo o tuhý boj, kde sme po piatich napínavých zápasoch ťahali za kratší koniec. Napriek tomu sme mohli prejaviť spokojnosť s predvedeným herným prejavom i dobrým umiestnením, i keď v rozhodujúcich okamihoch sa šťastie nenaklonilo na našu stranu. Veľký vplyv mala aj výhoda domáceho prostredia, keďže tento súper skončil po základnej časti na štvrtej priečke a v rozhodujúcom dueli sa predstavil pred zrakmi svojich priaznivcov. Pod túto skutočnosť sa výraznejšou mierou podpísali aj tri nevyhrané stretnutia s dôležitými konkurentmi akými boli Prievidza, Inter Bratislava a Levice v priebehu januára. Nebyť týchto zaváhaní, nepochybujem o tom, že po základnej časti sme sa mohli umiestniť aj na druhom mieste. Ročník ovplyvnili aj mnohé detaily a neočakávané situácie. Potvrdila to absencia kľúčového hráča mužstva Lošonského, ktorý bol takmer počas celej sezóny zranený. V novembri k nemu pribudol aj rozohrávač Radonjič, čo ešte viac ovplyvnilo našu hru. Našťastie, do kádra prišla americká posila Walton, čo bola adekvátna náhrada, no na zohranie s kolektívom potreboval určitý čas. Tento nádejný ťahúň si však tesne pred play-off natiahol triesla, čo bolo pre nás nečakanou stratou, aj keď postupom času sa snažil aspoň čiastočne pomôcť tímu.“
Pociťovali podľa vás všetci vaši skúsení zverenci v prebiehajúcej sezóne nielen maximálnu podporu, ale aj motiváciu preukazovať čo najkvalitnejšie výkony, ktoré by boli nielen pre nich, ale aj celé mužstvo i klub krokom k vzostupu?
„Pozitívom pre nás bolo, že káder sme mali stabilizovaný a neboli sme preto v mužstve prinútení meniť hráčov. Napriek zraneniu Radonjiča, ktoré ho vyradilo z hry až na tri mesiace, sme kolektív iba doplnili, pretože sme ho mali ešte posilniť o šiesteho zahraničného hráča. Netrpezlivo sme čakali na jeho návrat, aby naša hra ešte viac napĺňala svoj účel, tak ako to bolo ešte pred jeho zranením. Musím však podotknúť, že túto sezónu sme odohrali s rovnakým mužstvom z letnej prípravy, čo bolo pozitívom k spomínanej stabilite kádra, ktorú ešte viac upevnila aj správna voľba skúsených hráčov zo zahraničia, ktorí pribudli do nášho mužstva.“
Najmä v prípade skúseného Sašu Avramoviča, ktorý na Slovensku pôsobí už dlhšie a medzi fanúšikmi si dokázal získať veľký ohlas, sa potvrdilo, že práve takíto hráči dokážu byť pre domácich hráčov príkladom a odrazovým mostíkom k ešte lepším výkonom, ktoré zvykli predvádzať na palubovke. Súhlasíte s týmto názorom?
„Súhlasím s tým, že podstúpenie takýchto krokov pre herný rozvoj tímu sa preukazujú ako prospešné, čo viditeľne badať aj na účinnom zohratí mužstva, ktoré čoraz viac zlepšovalo svoje výkony. Nikdy na dotiahnutie zahraničných basketbalistov nezabúdame, čo užitočne využívajú naši zverenci, aby mohli spolu s nimi nielen trénovať, ale aj zvyšovať úroveň a popritom čo najčastejšie hrávať. Našou snahou je, aby sa postupom času dokázali dostať na ich hernú hladinu a v budúcnosti predvádzali také výkony, aby neskôr zastali ich miesto.“
