PREŠOV. Skúšala bedminton i hádzanú, no napokon skončila pri pretláčaní. Ako sama hovorí, bolo to jej najlepšie rozhodnutie. Teraz žne jeden úspech za druhým.
Osemnásťročná Prešovčanka sa venuje pretláčaniu rukou približne štyri roky. Svoju športovú kariéru započala ešte na Silnej ruke stredných škôl. Domov si odniesla druhé miesto. Odvtedy získala už viacero cenných kovov.
Za svoj najväčších úspech však považuje druhé miesto na Majstrovstvách sveta.
„Som šťastná, aj keď si to doteraz úplne neuvedomujem, že som skončila druhá na svete,“ priznala Klaudia Lišková približne dva mesiace po získaní titulu.
Prestúpila do 65-ky
Mladá športovkyňa sa okrem toho môže hrdiť striebrom z Majstrovstiev Európy a statusom trojnásobnej víťazky stredoškolskej súťaže Silná ruka.
Minulý týždeň si z nej dokonca odniesla druhé miesto v kategórii nad 60 kilogramov.
„Tento rok som prestúpila do vyššej kategórie, lebo sa musím porovnávať už so silnejšími dievčatami. A keďže v kategórii ma čakala majsterka sveta, nebolo nad čím premýšľať. Ona bola taký môj cieľ, ktorý chcem raz poraziť,“ vysvetlila Klaudia s tým, že sa chce doťahovať na najlepších.
Napriek tomu vraj nemá žiaden vzor, ktorý by ju v športovaní poháňal a motivoval. Priznala však, že na sociálnych sieťach si rada pozrie, čo pridali alebo cvičili ostatné športovkyne. Žiadnu z nich ale neuznáva natoľko, aby mala oblepenú celú izbu plagátmi.
Hádzanej nerozumela
A ako sa táto sympatická Prešovčanka dostala k pretláčaniu? Klaudia mala k športu blízko už od malička. Viedla ju k tomu jej mama, ktorá sa kedysi venovala streľbe.
Na základnej škole tak Klaudia skúsila bedminton, neskôr prešla k hádzanej. To jej však veľmi nešlo.
„Nikdy som nevedela tie vzorce, že ty pôjdeš teraz tam, krídlo ide tam, pilot zas tam. Vždycky som pozerala na trénera, o čom to rozpráva. Takže pri hádzanej som ostala tak tri, štyri mesiace. Potom začala Silná ruka a začali na mňa tlačiť, aby som si vybrala. Tak som sa rozhodla pre pretláčanie,“ zhodnotila Klaudia.
Ako ďalej uviedla, pretláčaniu rukou sa naplno venuje približne iba rok. Predtým tak tvrdo netrénovala, pretože nemala vytýčený cieľ.
Potom sa v nej niečo zlomilo, a povedala si, že musí na sebe začať „makať“. S trénerom sa teraz smeje, že konečne začala trénovať a prišli aj výsledky.
Vyťaženosť jej neprekáža
Klaudiin deň sa obvykle začína tréningom, pokračuje v škole, a končí pri ďalších činnostiach. Okrem posilňovania totiž táto úspešná športovkyňa chodí ešte na jazykovú školu. Momentálne si dokonca robí aj vodičský preukaz.
Popritom si rada prečíta kvalitnú literatúru, zájde do divadla alebo len tak oddychuje.
Ako hovorí, vyťaženosť jej nerobí problém. Naopak, je rada, že skončila pri pretláčaní. Iný šport si už ani nevie predstaviť. Viac jej totiž vyhovuje individuálny šport, ako skupinový.
„Ja som rada takto vyťažená. Mňa to baví a aspoň nemusím potom rozmýšľať nad hlúposťami. Neviem si predstaviť, že by som chodila len tak bez duše von, iba sa túlala a nič nerobila. Stíham sa aj učiť do školy, takže je to fajn. Ale občas je to dobrý boj,“ priznala budúcoročná maturantka.
Od decembra opäť naplno
Ešte sa zatiaľ nerozhodla, kam pôjde na vysokú školu. Rozmýšľa však nad troma možnosťami. Do úvahy pripadajú medzinárodné vzťahy, športová škola alebo pedagogická. Na rozhodovanie však má ešte dosť času.
Teraz sa chce hlavne sústrediť na tréningy, s ktorými by mala začať naplno už od decembra. Začiatkom roka ju totiž čakajú prvé súťaže.
Klub AWK Prešov by mala hájiť ako seniorka a Slovensko bude reprezentovať ako juniorka v kategórii do 21 rokov.
„Do príprav dám všetko. Budem sa snažiť urobiť čo najviac, a potom sa budem sústreďovať už na medailu. Idem do novej kategórie, neviem aké sú dievčatá, a neviem ani, čo od nich môžem čakať. Čiže zase to bude niečo nové,“ zhodnotila na záver Klaudia.
Najbližšie si zmerá svoje sily v Kultúrnom dome v Raslaviciach 3. decembra.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY č. 47/2016, v predaji od utorka 29. novembra do pondelka 5. decembra.
