Nedeľné zápasy sú sviatkom. Hráči veria, že sa súťaže rozbehnú podľa plánov

Ilustračná fotografia: Tímea Bazsó

Aký bol futbalový rok 2020 a čo očakávate od toho ďalšieho?
Futbalnet položil túto otázku hráčom i trénerom z rôznych regiónov i súťaží.

István Szénási, stredopoliar FK Marcelová:

Zimnú prípravu na začiatku roku 2020 som začal ešte v Gabčíkove, neodohrali sme však ani jeden majstrovský zápas. Hralo sa len jedno kolo, ale naše stretnutie pre koronavírus odložili. Až do júna sme boli v neistote. Gabčíkovo sa nakoniec neprihlásilo do tretej ligy, len do piatej a ja som dostal ponuku z Marcelovej. V Gabčíkove chápali, že nechcem ísť do piatej ligy a bez problémov som mohol prestúpiť. Letná príprava aj začiatok sezóny sa nám vydarili, dosahovali sme dobré výsledky. V šiestom kole proti Beluši som sa však zranil. Nebolo to nič vážne, no kým som sa zotavil, zase prišla koronavírusová prestávka. Mám teda zmiešané pocity, prevládajú skôr negatíva, hoci teší ma, že na jeseň sme odohrali aspoň desať kôl.

Dúfam, že v roku 2021 už budeme môcť hrať podľa plánov. Naším cieľom je prvá päťka v tabuľke. Čaká nás aj reorganizácia, aj na to sa musíme pripraviť a veríme, že tento krok prinesie zlepšenie kvality v tretej lige.

Marek Valkučák, mládežnícky tréner MŠK Rimavská Sobota, bývalý tréner FK Jesenské:

Bol to rok nedokončených sezón. Pre mnohé tímy odpadla náročná jarná časť, ktorá je v súťažnom ročníku vždy ťažšia, no všetci by radšej hrali, ako prežívali ničnerobenie v uzavretých priestoroch.

Mužstvá mali dosť času a priestoru na kvalitnú letnú prípravu, všetci mali veľké očakávania, čo bude. Zmenili sa nejaké pravidlá ohľadom dohratia či nedohratia ďalšieho ročníka. Keďže sa všetko znova zopakovalo, prišlo prerušenie, takže hráči, tréneri a funkcionári opäť zostali v neistote.

Rok 2020 priniesol krízu pre všetky odvetvia nášho života, šport nevynímajúc. Len aby horšie nebolo, aby nezanikli ďalšie kluby, lebo už aj tak sú dosť oklieštené mužstvá od okresných súťaží až po tretiu-štvrtú ligu. Mužstiev je málo, hráčov ešte menej. Treba, aby štát a kompetentní ľudia na zväzoch pomohli finančne či materiálne nielen väčším klubom, ale mysleli aj na tých dole, lebo futbal zanikne vo viacerých obciach.

Čo sa týka mládeže v Rimavskej Sobote, aj bez ohľadu na Covid-19 bolo to najťažšie obdobie za posledných päť rokov. Veľa detí skončilo alebo odišlo hrať futbal inde z rôznych dôvodov. Takže bol to taký konsolidačný rok.

V Jesenskom som skončil, k tomu sa už vyjadrovať nebudem.

Ďalší rok by som chcel ďalej napredovať a posunúť sa v trénerskej oblasti. Chcem sa viac vzdelávať a možno aj zvýšiť si trénerskú kvalifikáciu a naďalej zostať pri mládežníckom futbale v Rimavskej Sobote. Uvidíme, aká bude realita.

Roman Jurko, útočník MFK Ťahanovce:

Bol to divný rok. Samozrejme, súvisel s Covidom. Každý z nás to zažíva prvýkrát v živote a z futbalovej stránky nešlo o nič príjemné. Všetko bolo rozhádzané, nebolo ani kedy sa dostať do tempa. V štvrtej lige nie je veľmi čo hodnotiť, pretože to nemalo hlavu ani pätu. Sezónu sme začali dobre, ale postupom času sa prejavilo, že sa pol roka netrénovalo. Druhá vynútená prestávka bola pre nás vykúpením, pretože posledné výsledky neboli dobré. Celkovo by som vyzdvihol slovenskú reprezentáciu, ktorá aj v týchto ťažkých podmienkach postúpila na majstrovstvá Európy, čo je určite úspech.

A čo očakávam od nového roka? V prvom rade sa musí situácia ohľadom pandémie stabilizovať. Najlepšie by bolo, keby sa na prelome februára a marca už začalo hrať, ale je otázne, či nám to podmienky dovolia. V nižších súťažiach neplatia pravidlá ako pre prvú a druhú ligu, ale aj keď bez divákov, mohlo by sa to rozbehnúť. Všetci tomu veríme. Pohyb chýba a nedeľné zápasy, na ktoré sa každý teší, sú pre nás sviatkom.