V akadémii FC Nitra strávil celé detstvo. Vyrastal po boku hráčov ako Nikolas Špalek, Filip Balaj či Andrej Fábry. Oslnivú kariéru profi športovca mal na dosah nohy. Hoci osud napokon rozhodol inak, futbalových výziev v živote Miroslava Plešivku je stále dosť. „Jeseň bez prehry? To by bolo skvelé,“ usmieva sa 25-ročný obranca, ktorý s ambicióznym nováčikom V. ligy z Branču zameriava najvyššie ciele. Pri čítaní nášho rozhovoru vás nuda rozhodne nečaká – popri stáži v Nemecku či sezóne v tretej lige si Miroslav Plešivka zatrénoval i s áčkom ViOn-u.

Futbalovo ste vyrástli na FC Nitra, na ktoré tímové úspechy pod Zoborom spomínate najradšej?

Súčasťou klubu som bol od šiestich do sedemnástich rokov. Počas tohto obdobia som prežil veľa pekných spomienok, na ktoré si vždy rád spomeniem. Jednou z nich je určite súťaž Nike Cup, ktorú sme v kategórii U15 vyhrali po finále proti Žiline. Stretli sa tam top slovenské tímy daného ročníka, bol to pre mňa veľmi pekný zážitok.

Stretnú sa rezerva ligovej Nitry, prvý tím ČFK a sotva tisícová dedinka v jednej súťaži. To nie je vtip, ale sezóna 2015/16 vo IV. lige Juhovýchod. Čo stálo za vaším príchodom do Slovana Čeľadice?

Za mojím príchodom, žiaľ, stáli nezhody s trénerom FC Nitra. Aspoň tak si to vykladám ja, keďže presný dôvod odchodu z FC som od trénera M. Kuruca nedostal. Jeho asistentom v U19 bol vtedy Jozef Jelšic, ktorý robil hlavného trénera v Čeľadiciach a ponúkol mi možnosť ísť za ním. Môj posledný polrok v U19 pod vedením pána Kuruca mi znechutil futbal a ďalej som nemal chuť sa mu venovať, ale našťastie som počúvol rodičov a nevykašľal sa naň, takže so skúsenosťami so 4. ligou z juniorky Nitry ako 16- až 17-ročný som šiel do Čeľadíc. Tu mi pán prezident Hamada spolu so ženou, tímom na čele s Danom Koprdom či Edom Gajdošom pripravili perfektné kamarátske prostredie a futbal ma zase začal baviť.

Čo vás po polroku v Hrušovanoch priviedlo späť?

Späť do Čeľadíc som prišiel v rámci tej istej sezóny, vtedy tuším fungovalo pravidlo, že v jednej sezóne nemôžete prestúpiť viac ako dvakrát. Vtedy som bol na skúške v Novej Bani, ktorá hrala 3. ligu, bohužiaľ sme sa nedohodli a tak som zavítal naspäť do Čeľadíc, kde už ale trénoval Jozef Kotula. Pán Hamada ma po skončení sezóny bez problémov zobral do tímu.

Ako s odstupom času hodnotíte svoje pôsobenie v šalianskom Dusle?

Oslovili ma, či by som nemal záujem ísť do prípravy, samozrejme som neodmietol. Bolo to pre mňa zasa niečo nové, okrem iného i trener, v tej príprave sa tam „premlelo“ veľa hráčov, ktorí mali záujem dostať sa do kabíny Šale. Som rád, že mne sa to podarilo a spomienky mam určite pekné.

Čo vravíte na skúsenosť z Vrábeľ, ktoré v tom čase podobne ako Šaľa hrali tretiu ligu?

Vráble ma logicky zaujali kvôli tomu, že sú juniorkou ViOn-u, takže ako mladý hráč, ktorý si povedal, že do toho dá všetko a skončí to buď, alebo, som sa do toho pustil. Snažil som sa makať na tréningoch, ako som vedel, v zápasoch detto a vo výkonoch sa to odzrkadlilo, takže sme so spoluhráčom Douglasom šli na pár tréningov do prvého tímu Zlatých Moraviec. Tu som videl, že zapadám svojou vyspelosťou a „chtíčom“, nebol poznať rozdiel, ale bohužiaľ to nedopadlo podľa mojich predstáv. Vtedy som si povedal, že by som rád skúsil niečo nové. Odišiel som do Nemecka, kde som mal vybavenú prípravu.

Na akej úrovni ste pôsobili v nemeckom SV Neukirchen? Prečo ste si zvolili práve tento klub?

Ak si dobre pamätám, šlo o piatu ligu, odchádzal som spolu s Marcelom Chynoradským. Tento klub som si zvolil, pretože bolo výzvou ísť von bez jazyka, zázemia, niečo si dokázať a podarilo sa, za čo som rád.

Ako sa zrodil váš transfer do SG Straubing? Všimli ste si nejaké rozdiely medzi týmito dvoma klubmi? Čím sa líšili od vašich pôsobísk u nás?

Prestup do Straubingu bol čisto o výhodách, mal som to bližšie domov a zároveň lepšie podmienky. Oba kluby, kde som pôsobil, možno kvalitou porovnať s našou druhou ligou, podmienky sa až tak nelíšili, no obrovský rozdiel bol v nasadení hráčov, disciplíne a rešpekte.

Michal Béger v minulosti obliekal dres Hrušovian, Lapáša i Branču. Zohral nejakú rolu v príchode do vášho súčasného klubu?

Áno, Miško zohral úlohu v mojom aktuálnom pôsobení v Branči a zároveň by som spomenul aj Eda Gajdoša. Po tom nešťastnom ukončení futbalu na Lapáši sme si hľadali klub a zamierili sme práve sem.

Aké ciele má v aktuálnej sezóne Branč, ktorý ako nováčik ešte neprehral, má najlepšiu obranu a druhý najlepší útok?

Ciele sú určite čo najvyššie, avšak mojou prácou je, aby sme góly nedostávali. Jeseň sa ešte neskončila, no dúfam, že to tak aj zostane, odohrať ju bez prehry ako nováčik by bolo skvelé.

Autor: Peter Popelka.
Foto: Jana Skornsek.