V odvetách si trúfajú ponaháňať najlepších 

Pred desiatimi rokmi hrali Majstrovstvá okresu a v konkurenčnom Zvončíne prehrali 1:0, minulú jeseň išli v 11. kole Majstrovstiev regiónu, teda najvyššej krajskej súťaže do Levíc a po víťazstve 2:0 odchádzali z okresného mesta na Tekove s vysoko zdvihnutou hlavou. Vo vlaňajšej vicemajstrovskej sezóne v štvrtej lige Severozápad bol Slavoj Boleráz na vlastnom trávniku neporaziteľný a v bilancii domácich zápasov preskočil dokonca aj majstrovskú Lehotu pod Vtáčnikom. V jesennej časti štvrtej ligy MEVA sú futbalisti Slavoja - spoločne s prvou Lehotou - najlepší zase na ihriskách súperov, kde získali za štyri víťazstvá a tri remízy až pätnásť plusových bodov. V prvej polovici najvyššej regionálnej súťaže však doma postrácali jedenásť bodov a aj preto zimujú „až“ na siedmom mieste s päťbodovou stratou na tretie Lednické Rovne. 

Ani nie dva a poltisícová dedina od Trnavy figurovala po šiestich jesenných kolách na bronzovom stupni, vzápätí však prišla tradične ostrá susedská „bitka“ v Jaslovských Bohuniciach a po góle do šatne vôbec prvá prehra v súťaži. Lenže, po tesnej porážke 1:0 v trnavskom okresnom derby nasledovali ďalšie, a na vlastnom trávniku. V Bolerázi zvíťazilo v ôsmom kole silné Gabčíkovo 1:0, o dva týždne zase ešte silnejší Baník Lehota p/Vt. 2:0, no a v jesennej derniére šokujúco vysoko 5:1 aj rozbehnutý extreťoligista z Lednických Rovní. Keď k tomu prirátame domácu deľbu 1:1 s ViONom "B", výsledkom bol postupný tabuľkový prepad na siedme miesto po jeseni. 

„V Jaslovských Bohuniciach sme mali skoro celý prvý polčas držanie lopty v pomere snáď 80:20, no nevyťažili sme z toho vôbec nič a bránu súpera poriadne neohrozili. Domáci hrali na brejky, pred prestávkou im jeden po našom rohovom kope vyšiel a prehrali sme 1:0. Celkovo však musím uznať, že výsledok bol nakoniec asi aj spravodlivý, pretože my sme poriadne šance nemali,“ hovorí tréner TJ Slavoj Boleráz LUKÁŠ VIDO (38), ktorý má štyridsať štartov v prvej lige za Trnavu pod trénerom Jozefom Adamcom. „Horšie však bolo, že sa nám v Jaslovských Bohuniciach dlhodobo zranil dôležitý stredný záložník Kristián Vangel.“ 

Tri domáce prehry i strata opôr 

V ôsmom kole ale prišla prvá prehra doma. „S Gabčíkovom sme prehrali po pokutovom kope v závere, ktorý bol z môjho pohľadu trochu prísny. Navyše, po emóciách a druhej žltej karte sa nechal vylúčiť Peter Brestovanský a dole sa kvôli zraneniu vypýtal Filip Tomovič, ktorého považujem za najlepšieho stredopoliara tejto súťaži,“ zaznela chvála na adresu bývalého futbalistu Trnavy, Skalice či českého Třinca. „Potom sme síce prehrali doma aj s Lehotou, no najviac ma mrzeli zranenia a strata spomínaných dvoch záložníkov Tomoviča a Vangela, pretože sa narušila skladba mužstva, ktoré by mohlo ešte ponaháňať aj vedúcu trojicu,“ verí svojim kouč, ktorý sa opiera o nespornú kvalitu vo svojom tíme.„Uznávam však, že Lehota má ozajstnú silu a postup by si za posledné roky zaslúžila.“ Vysoká prehra 5:1 v poslednom jesennom kole doma s Lednickými Rovňami musela bolieť. „Vtedy nás zradili dve štandardné situácie v úvode, po akých nezvykneme inkasovať a potom sme sa už viezli. Bol to pre nás zápas blbec, no pred odvetami flintu do žita určite nehádžeme,“ odkazuje rivalom mladý kormidelník. 

Tri body z Imeľa, Kozároviec, Levíc i Trebatíc 

Nevídanú bilanciu na ihriskách súperov odštartoval Slavoj v novej súťaži cennou remízou 2:2 v obávanej Pate. V treťom kole triumfoval po víťazstve 4:2 v extreťoligovom Imeli, v piatom 3:2 v Kozárovciach, no a po spomínanej prehre u najbližšieho suseda v Jaslovských Buhuniciach prišla cenná bezgólová deľba v Gbeloch. Do konca jesene dvíhali Bolerázania ruky ešte po víťazstve 2:0 v extreťoligových Leviciach či 2:1 v Trebaticiach, ale aj po remíze 1:1 v Nitre. „Nechcem, aby to vyznelo zle, ale tvrdím, že v našom mužstve potrebná kvalita je. Väčšina zo spomínaných súperov nás nepoznala, preto sa nám tam hralo možno lepšie, ako doma, no ja som naozaj čakal, že nejaké body prinesieme“, netají Lukáš Vido. „Určite to neboli vôbec ľahké zápasy, prostredie bolo náročné nielen v Imeli, ale aj v Kozárovciach. Kvôli zraneniam či iným okolnostiam sme išli napríklad do Levích prakticky s jedenástimi pripravenými hráčmi, dokonca tam musel hrať ako striedajúci hráč do poľa náš náhradný brankár. Levice mali jarmok, nastupovali s päťzápasovou víťaznou šnúrou a my sme tam dvoma peknými gólmi za dvadsaťpäť minút vyhrali. Poviem však i to, že práve pred Levicami sme mali s mužstvom pohovor, hráči si museli vstúpiť do svedomia a zlepšiť prístup. V nasledujúcom kole po Leviciach sme doma zdolali Kolárovo presvedčivo 3:0.“ 

Boleráz zimuje na siedmom mieste so štyrmi plusovými bodmi, no jeho útočníci strelili spolu iba dva góly z dvadsiatich štyroch. „Je to tak, ale ja našim útočníkom stále verím, v príprave pracujú naplno a očakávam, že pri troške šťastia sa už v úvode jari začnú presadzovať častejšie a mužstvo bude šliapať.“ 

V príprave zdolali aj treťoligistov 

Slavoj Boleráz si v odvetách trúfa vrátiť sa v nabitej tabuľke na vyššie priečky. „Mužstvo sa pripravuje poctivo, v pondelky máme silovú prípravu a výbušnosť, inak podmienky na tréning v týždni máme na umelej tráve v Hlohovci vynikajúce.“ V príprave hrajú väčšinou proti treťoligistom. V Šali vyhrali 4:3, u lídra piatej ligy Juhovýchod v Trsticiach remizovali 2:2, v silných Častkovciach zvíťazili 2:1, v Novom Meste nad Váhom prehrali 3:1 a naposledy vyhrali 5:0 v štvrtoligovom Kalinkove. „Osobne nie som so siedmim miestom spokojný a v odvetnej časti urobíme všetko pre to, aby sme išli v tabuľke vyššie. Po jeseni už poznáme všetkých našich súperov lepšie a ja chcem bodovať v každom zápase.“ Siedmy tím štvrtej ligy ale čaká cesta do prvej Lehoty, druhého Gabčíkova i tretích Lednických Rovní. „Áno, ale v kompletnej zostave môžeme priviezť nejaké body aj od spomínaných kvalitných súperov,“ trvá na svojom Vido, ktorý si nestavia nízke prekážky. Uvidíme, či sa po sezóne otvorí treťoligová cesta iba majstrovi západu, alebo aj ďalšiemu v poradí. „Čo sa týka zimných zmien, z kádra odišiel Martin Blaško do Ružindola, naopak, pribudol Patrik Hrivňák z Lokomotívy Trnava. Viac príchodov som teraz ani nechcel, pretože v lete sme zobrali niekoľko nádejných mladých hráčov, ktorým chcem dávať šancu v tejto kvalitnej súťaži."

Fandiť bílým andelom či svojej dedine ? 

Po vyradení piatoligovej Hornej Krupej mali futbalisti Bolerázu v aktuálnom ročníku Slovnaft Cupu šťastie a žrebovací pavúk im už v druhom kole poslal do dediny súpera vari najžiadanejšieho, veľký Spartak Trnava. Lenže práve šťastena nakoniec Slavoju chýbala v závere samotného sviatočného zápasu, v ktorom dedinčania favorita zaskočili a polčas šokujúco vyhrali 1:0. Trnavčania sa mohli pred zápasom prezliecť a rozcvičiť aj doma, veď do Bolerázu to majú iba dvanásť kilometrov, podstatnejšie však bolo, že ešte dvadsať minút pred koncom obhajca trofeje prehrával, hoci tréner Gašparík - v snahe vývoj otočiť - poslal do hry už v polčasovej prestávke naraz až päť hráčov z ligového základu – Bamideleho, Koštrnu, Daniela, Savidisa a Štefánika. Skoro 1200 divákov cítilo rodiace sa prekvapenie, no niektorí už ani nevedeli, či fandiť svojim bílým andelom, alebo svojej dedine. Štvrtoligista si dal potom pod narastajúcim tlakom nešťastný vlastný gól, dráma ale pokračovala a po výsledku 1:1 musela rozhodnúť penaltová lotéria. V nej chýbalo modro-bielym práve spomínané šťastie, veď trafili iba dvaja z nich, kým fortunaligisti prekonali trnavského odchovanca v bráne Bolerázu Andreja Jedličku štyria a do tretieho kola postúpil FC Spartak Trnava. 

„Keďže v augustovom termíne pohárového stretnutia sme mali v 21-člennom kádri až sedemnásť hráčov s minulosťou v mládežníckych kategóriách Spartaka Trnava, mužstvo lepšie namotivované byť ani nemohlo. V Bolerázi navyše prvoligové mužstvo predtým nikdy nehralo a zápasom žila celá dedina. Trnavčania mali viac z hry, my sme ale oproti štvrtej lige zmenili taktiku a tá nám dlho vychádzala. Keď som si robil pozápasovú analýzu, videl som, že až na obrancov Štetinu a Mikoviča hrala Trnava v druhom polčase v poli s rovnakým mužstvom, ako predtým v lige proti Dunajskej Strede. Ak by sme si nedali dvadsať minút pred koncom vyložene nešťastný vlastný gól, posledné minúty mohli byť ešte zaujímavejšie. Pri penaltovom rozstrele sme už ale asi nemali až tak pevné nervy a nakoniec predsa len postúpil favorit,“ ešte aj po polroku opisoval konkrétne herné situácie mladý kouč Lukáš Vido.