Filip Durec po tridsiatke dozrel v elitného zakončovateľa MFK Stará Turá. Za všetko hovorí fakt, že v posledných troch sezónach stihol bezmála stovku (98) gólov! Aký je jeho postoj k záujmu iných klubov, ako sa zrodil jeho transfer do štvrtej najvyššej súťaže v Čechách a z čoho najviac ťaží pri ofenzívnych výpravách?
Aj o tom kráľ strelcov VI. ligy Západ rozprával v rozhovore pre portál ZsFZ.
Od návratu do Starej Turej, teda v posledných štyroch sezónach, ste boli vždy top strelcom A-tímu. Čo stojí za vašou dlhodobo vysokou úspešnosťou?
Popravde neviem, čím to je, nikdy som toľko gólov nedával. Všetko sa zmenilo po mojom návrate do Starej Turej. Nemám na to žiaden recept, jednoducho robím, čo ma baví a tie góly sú len bonus.
Pred vaším odchodom klub hral vtedajšiu piatu ligu. Aký bol pocit vybojovať návrat z druhého miesta v oblastných majstrovstvách?
Cieľom klubu bolo dostať sa naspäť do súťaže, z ktorej sme v podstate padli na dno. Museli sme ísť od 8. ligy a pandémia nám túto cestu ešte sťažovala, keďže chod súťaží bol prerušený, no po štyroch rokoch sme tam, kde sme chceli byť. Som nesmierne rád, že sa nám to podarilo, pretože klub, akým je Stará Turá, si minimálne zaslúži hrať krajskú súťaž.
Zmenila sa krajská súťaž a úroveň hry v porovnaní s vaším posledným pôsobením? Ak áno, v čom?
Nebol som v klube, keď sme v nej naposledy pôsobili, takže to neviem porovnať. Viem len to, že sme spravili výrazný pokrok ako tím po futbalovej stránke ale aj klub ako taký.
V minulosti ste boli aj hráčom nitrianskej Chrenovej, čo vás priviedlo do tejto lokality a ako spomínate na sezónu a pol v jej drese?
Bolo to počas štúdia na vysokej škole v Nitre, oslovili ma kamaráti a spolužiak. Na toto obdobie veľmi rád spomínam, veľmi som si Nitru obľúbil. Vtedy sa tam nehrala krajská súťaž, sledujem ich, tiež sa im darí a posunuli klub na vyššiu úroveň, fandím im.
Ako sa zrodili vaše zastávky na českej futbalovej scéne? Na akej úrovni ste si zahrali tu?
Predtým, než som prestúpil, pôsobili sme v 5. lige Sever, mal som možno jednu z lepších sezón. Zavolal mi vtedy môj terajší kolega tréner Gúčik, že ide trénovať Strání a či neprídem do prípravy. Zrazu som hral 4. najvyššiu českú ligu a to bol môj vrchol. Futbal v Čechách je na vyššej úrovni, chcel som tam zostať, preto som ešte rok hral vo Veľkej nad Veličkou, no stopla to pandémia, kedy vlastne všetko uzavreli, futbalové súťaže aj hranice a ja som sa vrátil domov.
Akým typom hráča ste? Máte rád kombinácie, fyzické a vzdušné súboje, alebo si skôr hľadáte miesto vo vápne a ste klasickým „hroťákom“?
Nikdy som nebol útočníkom, nieto ešte hroťákom. Mám rád kombinačnú hru a celý život som hral v zálohe. Postupom rokov sa však pohybujem čoraz bližšie k bráne súpera. Viem si nájsť to správne miesto, odkiaľ už nie je ťažké skórovať. V mojom prípade teda platí, že som skôr vždy na správnom mieste.
Nováčikovská sezóna v šiestej lige Západ vyniesla vášmu celku 8. priečku. Trúfate si v ďalšom ročníku na vyššie méty?
Áno, samozrejme. Po „nováčikovskej“ sezóne vieme reálne zhodnotiť, na čo máme a na čo nie. Rozhodnutie prihlásiť sa do súťaže neľutujeme. Cieľom bude top päťka, vieme, na čom máme zapracovať. Nepochybujem o tom, že Stará Turá môže hrať o vyššie priečky.
Dostali ste aj nejaké ponuky od klubov z vyšších súťaží? Ako vidíte svoju futbalovú budúcnosť?
Vždy sú tu nejaké ponuky, nakoľko strieľam góly. Ja však patrím na Starú Turú, ktorú okrem iného aj trénujem. Môj postoj je preto veľmi jasný a som tu šťastný, naviac už si nemám čo dokazovať a rád by som v klube videl postupom času svojho nástupcu, aspoň čo sa tých gólov týka.