OFK Solčany má za sebou nevídanú sezónu. Sedem úvodných kôl neprehral a viedol tabuľku, následne vonku nezvíťazil pol roka, v desiatich jarných kolách obdržal 20 gólov (o tri viac než za celú jeseň), doma zmazal manko 0:3 s Chrenovou, u lídra z Bábu triumfoval 5:1 a päť kôl pred koncom naňho stráca len tri body.
Ako nové pôsobisko vidí posila v bráne Dominik Šiffel s minulosťou ligového dorastenca? Aj to prezradil v nedávnom rozhovore pre webstránku ZsFZ.
Kde ste s futbalom začínali? Prečo ste sa rozhodli byť práve brankárom?
Bolo to v mojej rodnej obci Jasová pri Nových Zámkoch. Tam ma môj najlepší kamarát vzal na prvý tréning, predtým som trénoval iba s ním u nás na dvore. Mal som asi osem rokov. Výber pozície? Možno bol ovplyvnený aj tým, že spomínaný kamarát bol ten, kto mi vždy kopal na bránku a ja som chytal. Začínal som ako záložník, no po prvom zápase som zistil, že viac ma to aj tak baví v bráne.
Čo v mládeži inšpirovalo váš prestup do Dvorov nad Žitavou?
U nás v Jasovej v tom čase dorast nebol a Dvory hrali V. ligu, tréner tam zavolal mňa a mojich dvoch spoluhráčov.
Sezónu ste štartovali v drese FKM Karlova Ves. Prečo ste v marci zamierili práve do Solčian?
V Karlovej Vsi som nechcel pokračovať, keďže v čase príchodu som bol zranený a čakalo sa, že do pár mesiacov budem fit. Nestalo sa, od futbalu som mal dlhú prestávku, dvaja domáci brankári boli rozbehnutí a ja som sa pripravoval individuálne. Oslovil som svojho bývalého trénera Igora Mesároša kvôli príprave a z ničoho nič mi ponúkol túto možnosť. Zavolal som si s trénerom Doležajom, dotiahli sa potrebné veci a zrazu som bol v Solčanoch.
Na jar ste doma zakopli s Krušovcami, ktoré po zimnej prestávke zvíťazili len raz. Následne ste zdolali Báb, Topoľčany i Čeľadice. „Nakoplo“ vás spomínané zaváhanie?
Určite áno, vedeli sme, že Krušovce sú nevyspytateľné mužstvo, no asi sme nečakali, že nás až takto prekvapia. To je futbal - nemôžete čakať od žiadneho mužstva, že vám dá body zadarmo. Vyjasnili sme si veci v kabíne a následne sme porazili troch papierovo ťažších súperov.
Láka vás s OFK, kedysi štvrtoligovým klubom, aj vyššia súťaž?
Keby vedenie klubu pomýšľalo v prípade prvého miesta na postup, bolo by to pre futbal v Solčanoch len dobre, hlavne pre mladých hráčov a dorastencov v mužstve. Ťažko predvídať, čo sa stane do ďalšej sezóny.
Ako spomínate na dve sezóny v piatoligových Leviciach?
V Leviciach som mal pekné obdobie hlavne v ligovom doraste, odkiaľ som sa dostal aj do béčka Nitry, kde som sa však v príprave zranil a tiež to nevyšlo. Po návrate bol levický klub vo finančných problémoch, menili sa prezidenti klubu a zháňali sa sponzori, situácia v mužstve nebola vždy úplne optimálna, ani čo sa vtedajších výsledkov týka. Nakoniec sme však súťaž udržali, spoznal som tu dobrého trénera i chalanov, teda skúsenosť hodnotím kladne.
Čo vám dalo pôsobenie v druhej najvyššej súťaži dorastu, ktorú ste okúsili v Nových Zámkoch?
Dalo mi to dosť skúseností, keďže v rámci prípravy sme často chodili hrať aj do zahraničia. Napríklad na akadémiu maďarského prvoligového Videotonu, Újpestu či Gÿóru. V domácej súťaži sme súperili s klubmi ako FC Petržalka, Inter Bratislava, Dubnica nad Váhom a pod.
Čo vravíte na polročný pobyt v bratislavskom Lamači?
Dobrá skúsenosť s futbalom v inom regióne. Mal som šťastie na dobrých spoluhráčov aj trénera, zachránili sme 4. ligu, hoci klub po reorganizácii napokon aj tak šiel do piatej.
Foto: Peter Pargáč.