Je známou tvárou Vinodolu i Černíku, kde popri mládeži nastupoval aj za mužov. Zahral si v akadémii ČFK, s výberom ObFZ do 19 rokov sa stal halovým majstrom. V Močenku sa opäť stretol s bývalými spoluhráčmi a dokopy dve sezóny potiahol v Lužiankach. A to má stále iba dvadsaťtri. Na naše otázky v rozhovore odpovedal MATEJ ŠEBÍK, futbalista 1. FC Černík.

Kto bol v detstve vaším futbalovým vzorom? Čím vás inšpiroval jeho herný prejav?

Mojím vzorom v detstve bol útočník Cristiano Ronaldo, najviac sa mi páčili rýchle kľučky a nekompromisné zakončenie, či už z hry alebo z priamych kopov.

Kedy ste s futbalom aktívne začali sám? V ktorom klube to bolo?

Začal som ho hrať v dvanástich za Vinodol v kategórii U15.

Na akej pozícii ste hrali v doraste Vinodolu? Čo stálo za jeho dlhodobou fazónou?

Hral som tu na pozícii stredného záložníka a sem-tam som sa ocitol aj na poste stopéra. Dôvodom, prečo sme boli dlhodobo v na popredných priečkach tabuľky, bola skutočnosť, že vždy sa zišli silné ročníky domácich hráčov doplnené chlapcami zo susedných dedín.

Prečo ste sa neskôr rozhodli posilniť neďaleký Černík?

V tom čase som mal prestúpiť na Chrenovú, ale Černík postúpil do vyššej ligy, mal som tam viacero kamarátov a nemusel som riešiť cestovanie, keďže som na tréningy mohol chodiť bicyklom.

Čo vám dalo pôsobenie na ČFK Nitra?

ČFK Nitra mi dalo určite veľa skúseností, možnosť si zahrať druhú aj tretiu dorasteneckú ligu a pár zápasov vo štvrtej lige za mužov, kde som sa naučil agresívnejšiemu a rýchlejšiemu štýlu futbalu.

Čo vás následne priviedlo do OFK Lužianky? Aký pre vás bol prechod od dorastu k mužom?

Na ČFK sa rušilo A-mužstvo, tak ma oslovil tréner OFK Lužianky Dalibor Repa, ktorý bol mojím triednym učiteľom na strednej škole. Prechod z dorastu k mužom nebol pre mňa až takým veľkým skokom, pretože Lužianky hrali nižšiu ligu a nebol tu až taký veľký rozdiel.

Ako hodnotíte svoje pôsobenie v FK Močenok?

V Močenku som veľa času nestrávil, ale spoznal som tam veľa skvelých futbalistov a znovu som si zahral s bratmi Štefankovcami, ktorý so mnou pôsobili vo Vinodole.

Čo vás po roku inšpirovalo k návratu späť do Lužianok?

Bol to Dalibor Repa, ktorý ma opäť oslovil spolu s Denisom Marcinkechom. Sme kamaráti odmalička, hrali sme spolu za žiakov aj dorast Vinodolu.

Ako ste boli spokojní s treťou priečkou, ktorú Vinodol získal v uplynulej sezóne? Stretli ste tu aj futbalistov, s ktorými ste pôsobili ešte v mládežníckych časoch?

S treťou priečkou som bol spokojný, aj keď mužstvo malo ambície na postup. Áno, za Vinodol hrá väčšina domácich odchovancov, ako napríklad srdciar Roman Čulík a najlepší strelec tímu Denis Marcinkech.

Prečo ste v letnej prestávke opäť zamierili do Černíku? V čom je podľa vás najväčší rozdiel medzi týmito dvoma súťažami?

V lete som sa rozhodoval medzi ponukou z Černíka a Šurian, napokon som sa rozhodol pre Černík, kde je úžasná partia chalanov, či už vedenie, alebo hráči, ktorí robia futbal so srdcom a všetko preto, aby to v klube fungovalo. Jedným z dôvodov boli aj moji dvaja bratranci Aleš a Michal, ktorí v A-tíme hrajú tiež.

FOTO: Top liga Nitra.