V žiackom veku sa s Nitrou stal majstrom Slovenska. V doraste dokonca obliekol národný dres. Spod Zobora sa vrátil do Prievidze, kde bol v tretej lige druhým top strelcom tímu. Rovnakú súťaž si zahral v Poltári, štarty zbieral i v Rakúsku, aktuálne pôsobí v Partizánskom, kde sa stretol aj s parťákom z bývalého klubu. Takto svoj futbalový život vidí Ľuboslav Kopál.

Kto vás priviedol do akadémie FC Nitra? Čo pokladáte za svoj najväčší športový úspech z tohto pôsobiska?

Priviedlo ma tam vtedajšie vedenie, boli to časy, keď sa Nitra bila so Žilinou o menovku najlepšej akadémie na Slovensku. Najväčším úspechom bolo víťazstvo 1. ligy starších žiakov a reprezentačné štarty v kategóriách U15-U17.

Pod Zobor ste prišli z Prievidze, kde po vašom návrate dal viac gólov v sezóne len jeden hráč. A-mužstvo v tom čase hralo tretiu ligu. Aký to pre vás bol pocit?

Vrátim sa aj k môjmu návratu. V sedemnástich rokoch som začal mať isté herné aj osobnostné krízy, ktoré v osemnástich vyvrcholili ku koncu s futbalom. Ocino ma vtedy prehovoril, nech si zahrám aspoň 2. dorasteneckú ligu v Prievidzi. Bohužiaľ, futbalové akadémie nemajú športových psychológov a zároveň sa málo dbá na osobnostný rozvoj hráčov. Ja osobne si myslím, že zasiahnutie športovým psychológom do padajúcej kariéry mladého talentovaného futbalistu môže zmeniť jej vývoj. Keďže som hral v prvej lige i reprezentácii mládeže, poznám osobne desiatky futbalistov, ktorí mali nakročené oveľa vyššie, ale niekde to zlyhalo. Po návrate do Prievidze som už futbal nehral na 120 percent, ale už len na 100 a vtedy sa mi začalo aj viac dariť.

Prečo ste sa po polroku rozhodli posilniť mužstvo Poltára?

Poltár hral tretiu ligu, hrali tam ďalší dvaja Prievidžania, podmienky dávali zmysel a hlavne som chcel opäť hrať vyššiu súťaž.

Čo vám dala sezóna v zahraničnom Alpenvorlande?

Ku prestupu som pristúpil kvôli financiám, ktoré boli na úrovni druhej slovenskej ligy. Hral som dedinskú súťaž, ale každý sa tam nepresadil. Očakávajú od vás, že si sami nacentrujete a zakončíte.

Ako s odstupom času hodnotíte striebornú sezónu 2020/21 v Lehote pod Vtáčnikom, ktorá bola kvôli opatreniam predčasne ukončená?

Hodnotím ju veľmi pozitívne. Tréner Igor Slezák je obrovský profesionál, ktorý je vo futbale hlboko. Keby v tom ročníku neprišiel Covid a ja som nemusel odísť do Nemecka kvôli práci, pravdepodobne by som tam ostal.

Čo vravíte na skúsenosť zo 6. ligy v tíme Nitrianskych Sučian?

Za Sučany som hral v čase, keď som pracoval v Nemecku. Zahral som si dva zápasy za mesiac, aby som ostal v nejakom pohybe.

Kto vás inšpiroval ku prestupu do SV Gaflenz? Ako sa vám tu darilo?

Po návrate z Nemecka som sa chcel opäť venovať futbalu. V tom čase sa mi ozval nemenovaný agent s tým, že klub, ktorý hral v minulosti tretiu rakúsku ligu, sa chce opäť naštartovať. Tento klub bol posledným klubom Juraja Halenára, v klube o ňom doteraz rozprávajú v dobrom a pamätajú si jeho góly.

Ktorá pozícia vám v zápasoch vyhovuje najviac?

Najviac mi to vyhovuje pod hrotom útoku. Takzvaný túlavý pes, ktorého nie je desať minút vidieť, hľadá si miesto a zrazu niečo vymyslí.

Ako hodnotíte úvodnú časť polsezóny v piatoligovom Partizánskom?

Hodnotím ju kladne. Kabína ma prijala, veľmi mi pomohol Dominik Obžera, s ktorým som dlhšie hrával v Prievidzi. Výsledky sú vcelku dobré, trénujeme 3-krát do týždňa a funguje aj komunikácia s vedením vo všetkých smeroch. Som príjemne prekvapený, ako funguje celý klub.

FOTO: FK Tempo Partizánske.