Pôsobí predovšetkým na Čermáni, kde sa venuje druholigovej mládeži, funkciu trénera však plní aj pod Zoborom, konkrétne u najlepšieho jarného celku VII. ligy. František Urbanič s tímom Nitrianskych Hrnčiaroviec postúpil do krajskej súťaže a verí, že v nej nebude len do počtu. V obsiahlom rozhovore nám nedávno umožnil nazrieť do jeho futbalového sveta.

Váš tím vzal druhú časť uplynulej sezóny útokom - stratil iba štyri body za dve remízy. Čo vám pomohlo k jednoznačnému titulu mužstva jari?

Určite mi dá veľa trénerov za pravdu, keď poviem, že predovšetkým zdravie hráčov. Ak sú v poriadku predovšetkým nosní hráči, viete na nich stavať a ich kvalita je prínosom do hry, ktorú chcete hrať. Viete s nimi nastaviť systém a taktiku tak, že výsledky sa potom dostavia. Takže na jar pre nás určite bolo výhodou aj to, že hráči boli až na pár výnimiek zdraví. Na našej strane stalo pravdaže aj šťastie, napríklad s Veľkým Cetínom, kde prvý gól do brány hostí bol vlastný a v závere krásne Erik Kinče krásne trafil priamy kop. Určite za to však môžu aj morálno-vôľové vlastnosti, ktoré hráči mali po celú jar. Toto družstvo má potenciál, kvalitu hráčov a keď máme formu a sme zdraví, sme veľmi silným a nepríjemným súperom, čo sme dokazovali po celú jar. Nastavili sme systém, ktorý nám sedí, typológia a kvalita hráčov nám ho umožňuje. Je to odvážny futbal s mnohými premennými nastaveniami hry. Pravdaže je to aj o kolektíve, máme celkom mladý tím so skúsenosťami v mládežníckych akadémiách. Hráči sa odtiaľ poznajú, vedia o sebe a dopĺňajú sa vo všetkých smeroch. Veľmi dobre sa počúva, že sa u nás cítia dobre a sú spokojní. Rozumejú si na ihrisku aj mimo neho.

Naviac ste vyhrali AQUAFLOT Cup, najväčší halový turnaj na Slovensku. Ako sa vám podarilo ovládnuť podujatie, na ktoré ste rozhodne nešli v role favorita?

Začnem od seba - ja halu popravde vôbec nemám rád. Už ako hráča ma mládežnícke turnaje v hale nebavili. Mojím prvým dojmom a myšlienkou bolo, nech to čo najrýchlejšie skončí a na druhý deň si budem dávať dokopy všetky ľudské súčiastky, hlavne nohy, ako po každom víkendovom zápase (smiech). V prvý deň sme sa oťukávali a mali sme zlé výsledky. Do hlavného dňa sme so postúpili šťastnou náhodou po remíze Janíkoviec s Čakajovcami. Vtedy som si povedal, že deň ešte vydržím, doobeda si zahráme a aspoň vypotím koláče so šalátom. Po dvoch víťazných zápasoch sme mali istý postup, v rozstrele Jožko Kinče chytil penaltu, zabezpečil nám ďalšie dva súboje a “najmladší” hráč tímu nás proti Zbehom poslal do finále. Jeden gól som vraj dal tiež, po mojom zakončení sa náš najlepší strelec Sovička (útočník Martin Szombat, pozn. red.) priznal, že loptu doťukol až za bránkovou čiarou. Ale aj tak som ho doprial jemu, aby bol najlepším strelcom. V penaltovom rozstrele to bolo napínavé, až kým Jožko nechytil aj tú poslednú loptu, ktorá bola na turnaji kopnutá a vyhrali sme najväčší halový turnaj na Slovensku. Neverím, že nás niekto favorizoval na víťaza, prvé zápasy tomu nenasvedčovali. Ďakujem chalanom za pekný zážitok a spomienky do konca života. 

Doplnili ste v lete káder? Aké posily svojim priaznivcom predstavíte v auguste?

Káder sme doplnili a dopĺňať ho ešte budeme. Príchody niekoľkých nových tvárí sú už potvrdené, viacerí hráči a kluby sa rozhodujú, záver ohľadom posíl teda zatiaľ robiť nechcem. 

Sledujete zápasy VI. ligy Stred? Majú podľa vás „Hrnce“ potrebné kvality pre krajskú súťaž?

Pravdupovediac doteraz som ju nesledoval vôbec. Verím, že naši hráči majú kvalitu na túto ligu a trúfam si povedať, že niektorí aj na vyššiu. Ale súperi o nás určite vedia, aj o mužstve, s akým do súťaže prichádzame. 

S akými tabuľkovými cieľmi do tejto súťaže vstupujete?

Nemám ciele, čo sa týka tabuľky, skôr ciele ohľadom našej hry. Určite prídeme s tým, že chceme hrať futbal a šliapať do deväťdesiatej minúty. Ukázať, že hoci sme prišli z nižšej súťaže, nie sme nováčik, ktorý sa musí oťukať. Budeme sa snažiť byť silným a nepríjemným súperom v každom stretnutí.

Vy sám vo futbale pôsobíte aj ako tréner, konkrétne v mládeži ČFK Nitra. Kedy ste sa rozhodli pre toto poslanie a kde ste s ním začínali?

Kariéru trénera som začal v pomerne mladom veku. Možnosť sa mi naskytla po telefonáte jedného nemenovaného trénera, ktorý mi ukázal cestu, ako sa znova venovať niečomu, čo som robil a robím skoro celý život, za čo mu ďakujem. Takže po ročnej pauze kvôli vážnemu zraneniu a zisteniu osteoporózy hlavne nôh v devätnástich rokoch som sa postavil znova na nohy a začal sa venovať aj tejto funkcii. Moje prvé kroky trénera začali, samozrejme, v akadémii FC Nitra, kde som vyrastal. Začínal som od úplnej nuly. Prvé trénerské skúsenosti som naberal ako asistent trénera žien. Potom postupom času aj ako asistent v chlapčenských kategóriách, kde som mal to šťastie učiť sa a príležitosť zdokonaľovať pri tréneroch najvyššej kvality, ktorí doteraz trénujú aj najvyššie súťaže mužov alebo mládeže. Dali mi veľa skúseností, naučili ma pozerať sa na futbal aj z iného uhla pohľadu. Veľakrát si hovorím, že keby som ako hráč mal toľko vedomostí, veľa vecí by som zmenil a mal iný prístup k tomu, ako sa zlepšovať a pracovať na sebe. Teraz sa snažím predávať tie skúsenosti hráčom, ktorých trénujem. 

V čom je iné koučovať A-tím, kde sa v kabíne stretáva viacero generácií, hráčov rozličných priorít i pováh, v porovnaní s dorastom, kde sú všetci hráči rovesníkmi, chodia do školy a deň čo deň žijú vo veľmi podobnom prostredí? Je podľa vás náročnejšie viesť mužov, alebo mládežnícky tím

Ako tréner veľa skúsenosti s mužským futbalom nemám, za sebou mám necelú sezónu v  7. lige. Dokonca som pre veľa ľudí neznámy a v tej lige aj najmladší hrajúci tréner. Ale dovolím si povedať, že mužský a mládežnícky futbal je odlišný. Práca s mládežou má iné ciele a špecifiká ako práca s mužmi. Mužov trénujem aktuálne už v 6. lige, čo nie je náročné na čas a prácu tak, ako v mládeži ČFK Nitra. Najväčším rozdielom je nastavenie priorít – v „Hrncoch“ sa ako partia stretneme na tréningu dvakrát do týždňa a spolu si cez víkend zahráme zápas. Berieme to ako zábavu, hobby. Pri mládeži sa každý deň trénuje, učí a zdokonaľuje. V doraste a hlavne tom staršom ich pripravujete na mužský futbal. Pracuje sa a učia sa detaily, princípy hry, systémy, taktika a veľa ďalších vecí, kde sa už zachádza do detailov. Lebo keď prídu do mužského futbalu, musia ho už chápať a byť hotovými hráčmi.

Futbalovú mladosť ste strávili v akadémii FC Nitra. Podarilo sa vám tu získať aj nejaké trofeje?

Moje prvé futbalové kroky začali v siedmich rokoch na ČFK, čo by som chcel spomenúť tiež, až po nejakých dvoch rokoch sa uskutočnil prestup do akadémie FC Nitra. Tu som potom strávil celý svoj mládežnícky život, od prípraviek až po mužov. Jediný úspech, ktorú sa nášmu ročníku 1996 podaril, bol titul v lige starších žiakov. V doraste sme nemali žiaden podobný úspech, keďže náš ročník bol kvalitný (teraz citujem trénerov, ktorí nás viedli), tak kvalitnejší a reprezentační hráči sa časom posunuli o jednu aj dve kategórie vyššie. 

Čo by podľa vás mnohí tréneri na Slovensku (nielen tí mládežnícki) mohli robiť lepšie? Ako podľa vás možno skvalitniť úroveň slovenského futbalu, čo podľa vás zvykneme zanedbávať, prípadne na čo sa mladí hráči z amatérskych klubov majú zamerať, ak chcú svoj talent usmerniť správne?

Nedovolím si povedať, čo by mali tréneri na Slovensku robiť lepšie… Určite nie som na takej úrovni a nemám toľko skúseností, aby som si to mohol dovoliť. Každý tréner má svoju filozofiu a systém, ako trénovať a predávať svoje skúsenosti a vedomosti hráčom. Žiaden nie je taký istý ako niekto iný. Každý má niečo pozitívne i negatívne. Dokonalý tréner na svete podľa mňa nie je, že koho bude trénovať, tak tam to bude fungovať, hráči budú spokojní a všetko bude top. Čo mňa trápi a prial by som si to zmeniť: mali by sme sa učiť hrať futbal podľa aktuálneho svetového futbalu. Študovať ho, analyzovať, nasávať informácie a hlavne ho skúšať v praxi. Ak chceme posunúť kvalitu hráčov, klubov, ale aj samostatných slovenských líg. Mali by sme začať byť odvážni a nastaviť mládežnícke reformy. Možno okopírovať od tých kvalitnejších krajín, kde s tou mládežou pracujú a liahnu reprezentantov svetovej kvality. Ale malo by to nastaviť SFZ a klubom v tom pomôcť. Jednoduchý príklad sú už len krajiny susediace so Slovenskom. Každá jedna je na lepšej, väčšej, kvalitnejšej úrovni. Preto sa zameriavam v mládeži na rozvoj hráča a nie iba na výsledok v zápase. A toto je podľa mňa najväčší problém väčšiny trénerov - vidia iba úspech, víťazstvá, body, skóre a výsledok. Samozrejme, každý chce vyhrávať, mať najlepších hráčov v mužstve a konkurovať kvalitným klubom. Lenže to neprospieva k výchove kvalitného, komplexného a odvážneho futbalistu. Musíme učiť hráčov, aby si verili, boli odvážni. Učiť ich princípy hry, pracovať na ich zručnostiach a zdokonaľovať v každom smere. Musia byť motivovaní a nastavení v hlave na to, že bude makať a pracovať na sebe na 120% na každom tréningu a zápase až do posledných minút a síl. Toto sú podľa mňa dôležitejšie veci ako výsledky zápasov! Tréner musí byť osobnosť, niekto, kto má autoritu a je rešpektovaný. Musí hráčov strhnúť, motivovať, ukázať im cestu a smer k zdokonaľovaniu. Ukázať hráčom a hráčkam, že to nie je len taký šport, ktorí si môžu zahrať všetci, ale vášeň, sen, ktorý si chcú plniť a ktorý ich musí hlavne baviť.

Ako hodnotíte minuloročné počínanie vášho celku v pohári Campri Cup

Už môžem povedať, že Campri Cup pre nás bol dôležitejší ako liga. Hlavne po jesennej časti sme si povedali, že liga bude druhoradá a budeme sa chystať na pohár, kde sme na jeseň odohrali dva zápasy a na druhom som už bol poverený funkciou trénera. Vtedy asi tiež nikto nečakal, že vyhráme nad Dolnými Krškanmi. Cez Dolné Obdokovce sme postúpili po kontumačnom víťazstve, keď súper nepricestoval. Na začiatku júna sme odohrali náročný zápas proti AC Nitra, na ktorý sme sa chystali pomaly celú jar. Rozhodli v ňom detaily. Hoci sme vyhrávali 1:0, súper potom zvýšil obrátky a do polčasu vyrovnal z priameho kopu. V druhom polčase nám už odchádzali sily a museli sme aj striedať. Góly súpera prišli po našich chybách, ktoré využil vo svoj prospech a potom sme to už so cťou dohrali. Aj keď sme vypadli tesne pred bránami finále, čo nás všetkých dosť mrzelo, máme aspoň zase na čo spomínať, život ide ďalej. Ďakujem všetkým.