Širokú futbalovú verejnosť upútal hneď skraja sezóny. Internetom kolovali zábery jeho gólovej strely z vlastnej polovice, ktorou vyradil štvrtoligistu z Lehoty pod Vtáčnikom v prvom kole Slovnaft Cupu. Práve za Lehotu Patrik Mišeje v minulosti sám hral, v Zemianskych Kostoľanoch bol top strelcom tímu i celej súťaže a (nielen) futbalovo dospieval v akadémii Slovanu Bratislava pod vedením Jozefa Majoroša. Za vývojom svojej kariéry sa nedávno obzrel v našom rozhovore.

Ktorý klub bol prvým vo vašej kariére? Na akej úrovni ste tu hrávali?

Prvým klubom, kde som dostal šancu, boli niekdajšie FK NCHZ Nováky. V tej dobe ich A-mužstvo patrilo medzi špičku druhej najvyššej súťaže. My ako prípravkári sme hrávali turnajovo, najčastejšie proti Topoľčanom, Prievidzi a Nitre a patrili sme medzi tých lepších.

Ako sa vám darilo v akadémii Slovanu Bratislava? Získali ste s belasými aj nejaké tímové či individuálne trofeje?

V akadémii som začal v U17, hrali sme najvyššiu súťaž mladšieho dorastu a myslím, že sme skončili druhí po Nitre, takže to bol úspešný rok. Aj keď sa od nás všade a stále požadovala výhra (smiech). Zároveň som sa dobre adaptoval, trénoval ma Jozef Majoroš, takže som sa v tomto roku veľa naučil. V U18 sme pod vedením Petra Bulu, myslím, že je šéftrénerom mládeže v Pohroní, neskutočne dobrý chlap, vyhrali druhu ligu staršieho dorastu, ten rok mi dal najviac po všetkých stránkach. Po príchode do kategórie U19 som si zlomil jabĺčko v kolene a bol som vyše pol roka mimo. Asi tak sa skončila moja púť u belasých. Ale Slovan mám v srdci stále, dodnes tam chodím na futbal, na jar s priateľkou určite pôjdeme aj na Európu.

Čo vám dalo následné ročné pôsobenie v TJ Rovinka?

V podstate šlo o dokončenie školy, chcel som mať počas toho obdobia v Bratislave nejaký klub, takže im za to ďakujem. Tiež mám pekné spomienky na ľudí, ktorí tam boli. Absolvoval som s nimi vynikajúce sústredenie na Orave a tiež to bolo obdobie, kedy som sa dával do poriadku po zranení.

Kto vás priviedol do Lehoty pod Vtáčnikom?

Do Lehoty ma zavolali moji dobrí kamaráti Tibor Benko a Michal Benčat, ktorý je tam dodnes, dokonca ako kapitán.

Ako spomínate na svoj pobyt v klube, kde ste síce dvakrát zostúpili do nižšej súťaže, no zakaždým ste patrili ku triu top strelcov?

Bol pre mňa taký prechod do mužského futbalu, nebolo to veru ideálne, ale to je ako v živote, raz ste hore, raz zase dole. A keď sa nedarí, tak tie individuálne štatistiky idú úplne bokom. Paradoxom je, že dnes je Lehota zase hore.

Prečo ste sa rozhodli posilniť práve Zemianske Kostoľany?

Jedným z dôvodom bol ten, že sme sa tam ako rodina presťahovali, takže mám štadión 500 metrov od domu a druhý ten, že som mal pocit, že v Lehote sa už nikde neposúvam.

Uviedli ste sa 26 gólmi, v sezóne 2017/18 váš tím skončil štvrtý. Čo najviac prispelo ku vašej hernej pohode?

To bol najkrajší rok v seniorskom futbale. Určite veľkou mierou prispel tréner Igor Slezák, vytvoril systém, ktorý šliapal ako hodiny. A pravdaže všetci spoluhráči, pretože ako som už raz povedal, bez nich by som tie góly nedal. Niekto musí tú loptu vybojovať, niekto prihrať a niekto zakončiť, ja som mal to šťastie, že som väčšinou prihrával alebo zakončoval.

Top strelcom tímu ste boli viac ráz, hrávali ste v ofenzíve odjakživa, alebo ste si vyskúšali aj iné posty?

Vyskúšal som viacero postov, ako mladý chlapec som mal za vzor Beckhama, takže krajný záložník, postupom času som hrával útočníka a v Slovane Bratislava zas defenzívneho stredného záložníka, takže v podstate môžem hrať všade, len nie v obrane. Brániť neviem, dokonca mám pocit, že aj keď sa pri bránení snažím, spoluhráčom viac zavadziam ako pomáham (smiech).

Ako sa vám na jeseň podarilo zdolať na nulu vicelídra z Melčíc-Lieskového?

Tak ten zápas si pamätám veľmi dobre, podarilo sa mi streliť gól vynikajúcemu brankárovi Martinovi Kopčanovi, celý tím hral v tom zápase fantasticky. Takže sme to dokázali len tímovou hrou.

Ste s priebehom jesennej časti sezóny spokojný, alebo by ste na jar niečo rád zlepšili?

Pravdupovediac ani veľmi nie. Na začiatku sezóny som tajne dúfal, že budeme bojovať o vrchné priečky. Ale dávame málo gólov a bez gólov zápas nevyhráte. Takže určite je čo zlepšovať.