Vyhral ôsmu i piatu ligu. V prvom prípade triumf slávil 29 ráz v rade a k titulu prispel 40 zásahmi. Poradie strelcov vedie aj v aktuálnom pôsobisku – Nededu po jeho ôsmich góloch patrí stred tabuľky. Dokonca s ním ako jediný klub súťaže zdolal aj lídra z Trstíc. Erikovi Moťovskému v čase uzávierky chýbala ku stovke na Futbalnete jediná trefa. Pred domácou rozlúčkou nám v rozhovore prezradil aj to, v ktorej lige by sa Betonáris Šaľa v čase jeho pôsobenia nestratil.

Koľko sezón ste strávili v Dusle Šaľa, kde ste pôsobili ešte ako starší dorastenec?

Súťažne som začal hrať futbal až u starších žiakov, aj kvôli zdravotným problémom. Napriek tomu to boli krásne roky. Mali sme tam skvelú partiu a dobrých trénerov, s ktorými som priateľ dodnes.

Aký najväčší úspech ste tu s tímom dosiahli (trofej, postup, individuálne ocenenie)?

V staršom doraste sme dlho držali krok so špicou, nakoniec sme však skončili až na treťom mieste.

Čo vás následne priviedlo do Kráľovej nad Váhom, kde ste strávili dve sezóny?

Kráľovú nad Váhom som sledoval už skôr, keďže som tam mal kamarátov a jadro mužstva bolo zo Šale. Bol tam kvalitný vyvážený káder a tréner Ján Chrenko, ktorý nás vtedy vzal štyroch či piatich dorastencov zo Šale.

Ako sa vám podarilo vyhrať vtedajšiu veľmi silnú V. ligu Juh?

Ján Chrenko vtedy poskladal výborné mužstvo a ja som rád, že som si mohol zahrať s menami ako Chrenko, Vyskoč či Gubov. V poslednom kole sa rozhodlo o tom, že sme skončili o bod druhí, ale základným kameňom úspechu bola výborná partia.

Prečo ste sa po dvaapolročnom pôsobení v Šoporni rozhodli vrátiť? Ako hodnotíte svoje pôsobenie v poslednom menovanom klube?

V Šoporni sa vtedy skladalo nové mužstvo s menami ako Kotula, Bernáth, Andódi, nemohol som odmietnuť. Boli to pekné dva roky, takisto sme boli na prvých priečkach tabuľky.

Sledujete výsledky Šoporne aj dnes? Čo podľa vás stojí za dlhodobou formou klubu, ktorý podľa vlastných slov stavia najmä na odchovancoch?

Ak máte mládež, ktorá má talent, záujem trénovať, hrať a udržíte to pokope dlhšie ako rok, časom prídu výsledky a oni sú dôkazom. Prezident klubu to robí srdcom, majú výborné podmienky.

Dostali ste niekedy aj ponuky z vyšších súťaží?

Nejaké ponuky som mal, ale keďže ma futbal neživí, musel som si určiť priority a rozhodovať sa podľa toho. Futbal je pre mňa skôr relax a zábava ako profesia.

Viac než tretinu svojich gólov na Futbalnete ste vsietili za Betonáris Šaľa v sezóne 2017/18, ktorú tím ovládol šialeným skóre 151:20 a prvé body stratil až v poslednom jarnom kole. Čo stálo za tak výraznou dominanciou?

Hrali sme poslednú súťaž s mužstvom, ktoré by sa nestratilo ani v piatej lige. Futbal nás bavil, veď sme skoro celý rok chodili v nedeľu po výhru.

Čo zohralo rolu vo vašom následnom prestupe do Nededu?

V Nedede vtedy skladal mužstvo nový tréner Peter Peciar. Prišli sme tam z Betonárisu piati. Poskladali sme super partiu, boli sme druhí v IV. lige, ale sezónu vtedy na naše nešťastie v polovici prerušila korona.

Čo vám pomohlo senzačne zdolať lídra z Trstíc?

Úvod sezóny sme kvôli zraneniam a kartám nezachytili a tak nám nezostávalo nič iné, ako poraziť aj niekoho silného. Bol to derby zápas so všetkým, čo k tomu patrí. Dali sme do toho všetko a sme radi, že to dopadlo tak, ako to dopadlo.

Čo vravíte na zázemie a kolektív na vašom súčasnom pôsobisku?

Od novej sezóny máme nového trénera a káder sa tiež trochu obmenil, takže sme v podstate začali od nuly. Myslím si, že máme dobré mužstvo a pri troche šťastia sme mohli byť v tabuľke aj vyššie. V zime zamakáme a verím, že ku koncu sezóny budeme bližšie k vrchnej časti tabuľky.

FOTO: Milan Pospiš