Futbal majú radi nielen hráči, tréneri a fanúšikovia, ale aj ľudia, ktorí sa podieľajú na jeho riadení. Patria medzi nich predsedovia a členovia odborných komisií futbalových zväzov.

Tí sú neraz v očiach verejnosti hromozvodom, raz sa nepáči skontumovanie zápasu, inokedy zmena termínu či výška udeleného trestu. Ak však niekto je vo funkcii už 28 rokov, zrejme ju nerobí zle.

Tibor Révay vedie už dlhé roky Športovo - technickú komisiu v západoregióne. Pred pár dňami oslávil okrúhlu šesťdesiatku a do futbalového dôchodku sa nechystá. V našej debate si pospomínal aj na časy minulé.

„Vyrastal som v Hornej Kráľovej, kde som začínal aj s futbalom ako žiak. V doraste sa moja krátka futbalová kariéra aj skončila. V 1. ročníku na SOŠ chemickej v Šali som totiž počas hodiny telesnej výchovy nešťastne skočil na „švédskej debni“ a zlomil som si obe kosti na ľavom predlaktí. Hodiny telesnej výchovy na škole mali ikony šalianskeho futbalu Jozef Szalay a dnes už nebohý Štefan Gyurek. Keďže kosti neboli dobre zrastené, o pol roka som si na tréningu dorastencov H. Kráľovej po nešťastnom páde opäť zlomil ruku na tom istom mieste. Lekári v Nitre rozhodli, že ruka sa musí operovať a "posilniť" šróbmi. Rekonvalescencia bola veľmi dlhá a aj na odporúčanie lekárov som prestal s futbalom.“

„Ja som však s futbalom nechcel úplne prestať. Vtedajší tréner dorastu Jaroš ma oslovil, aby som mu robil asistenta a vedúceho mužstva. Pristal som a takto sa začala moja futbalová funkcionárska kariéra, niekedy v roku 1979. Dokonca som urobil aj trénerský kurz III. triedy, čo bol v tej dobe týždenný kurz na telovýchovnej škole SÚV ČSTV v Bratislave ukončený skúškou. Mojím skúšobným komisárom bol Viliam Hasprún. Postupne som sa prepracoval aj k seniorom Hornej Kráľovej a stal som sa aj členom futbalového výboru. V roku 1987 som sa oženil a presťahoval som sa do Nitrianskych Hrnčiaroviec. Od roku 1989 som už býval v Nitre a vtedy sa moja práca v H. Kráľovej skončila. Stretnutia KFC som však navštevoval. Teší ma, že klub hrá od roku 1978 nepretržite v krajských súťažiach.“

„Po zmene režimu v roku 1989 začali v Nitre vychádzať rôzne týždenníky, začal som spolupracovať s nimi ako športový dopisovateľ. Stretol som sa aj so Štefanom Kormanom, ktorý ma ako vtedajší predseda ŠTK ObFZ Nitra oslovil, či by som nechcel pracovať v komisii. Takto sa v roku 1994 začala moja funkcionárska kariéra v ObFZ Nitra. Vo vtedajšej komisii pracovali Jozef Ballay, Ján Pacher, Maroš Kriváň, Miroslav Kováč a Michal Urban. V nasledujúcom volebnom období v roku 1998 odišiel Korman za člena VV ObFZ a mňa VV zvolil za predsedu ŠTK. Predsedom zväzu bol Peter Martinec. Postupne som sa zorientoval vo funkcii predsedu ŠTK, získal skúsenosti a prehľad a preto ma aj VV zvolil ďalších päť volebných období na čelo ŠTK. Spolu je to 24 rokov.“

„Samozrejme, práca v komisii sa za tie roky zmenila úplne. Môžeme ju kľudne rozdeliť na prácu pred ISSF systémom a po. Pred zavedením systému to bolo zložité z pohľadu toho, že zápisy o stretnutí sme vedeli iba štvrtok na schôdzi a tam na mieste sme robili kontrolu a schvaľovali zmeny stretnutí. V tej dobe možno bolo do 10 zmien v okrese, vzhľadom tomu, že všetko sa riešilo papierovou formou a doručovalo poštou. Úradné správy sa písali ručne na papier, ktoré následne sekretár zväzu, dnes už nebohý pán Huňady, „ťukal“ na písacom stroji na tlačivo, ktoré následne odniesol do redakcie na zverejnenie. Dnes už na to úsmevom spomínam. Následne prišla éra ISSF systému, ktoré najskôr vyvolalo veľa debát, ako to nebude fungovať, ako to zničí malé kluby a podobne. A dnes asi ani nenájdeme nikoho, kto by s tým nebol spokojný. Samozrejme, na systéme je vždy čo zdokonaľovať. Pre nás ako ŠTK, myslím si, je to neskutočný krok k lepšiemu. Všetci vidíme zápisy, už hneď vieme, čo sa tam udialo a z domu prakticky môžeme riešiť problémy. Pamätám si, ako pri zavádzaní tohto systému prišli za mnou vtedajší členovia komisie Janko Antalík a Imriško Dékány, že radi by robili v komisii aj naďalej, ale tento systém vzhľadom na ich vek je nad ich sily.“

„Počas predsedovania ŠTK som postupne začal privoniavať aj v práci v štruktúrach ZsFZ. Jedno volebné obdobie som bol členom Rady ZsFZ a jedno volebné obdobie aj členom Odvolacej komisie za predsedovania Miloša Richnáka. Bola to vlastne prvá odvolacia komisia v histórii ZsFZ. V roku 2014 ma zvolili za člena ŠTK ZsFZ a po turbulentnom období, kedy v polovici volebného obdobia Ladislava Gádošiho nahradil Pavol Šípoš, ma VV ZsFZ na dva roky zvolil za nového predsedu ŠTK. Dôveru som dostal aj v roku 2018 za predsedovania L. Gádošiho a v roku 2022 už pod vedením Petra Kováča. Ak mám byť úprimný, od spolupráce s novým šéfom regiónu si veľa sľubujem. S Petrom sa totiž poznáme dlhé roky, vnímam ho ako naslovovzatého odborníka, normy má v malíčku, zdobia ho aj manažérske zručnosti, takže sa teším na našu spoluprácu aj futbalové diskusie. Táto pozícia na úrovni kraja mi priniesla samozrejme prácu navyše, no s tým problém nemám. Postupne som sa za tie roky zdokonaľoval aj vo futbalových predpisoch, hlavne v súťažnom poriadku, ktorý sa v poslednej dobe často snažím vylepšovať vzhľadom na moje skúsenosti s regionálnym, resp. oblastným futbalom.“

„Vzhľadom na to, že zdvíham každý telefonát, funkcionári často volajú ohľadom rady v nejakom probléme, niektorí len k potvrdení ich myšlienky a sú aj takí, ktorí sa chcú len porozprávať o futbale. Samozrejme, je to veľa telefonátov a hlavne pri majstrovských súťažiach, keď je nepriaznivé počasie, vtedy sa kluby informujú o možnosti odloženia stretnutia. Vtedy nie je výnimočné aj vyše 100 telefonátov za dopoludnia. V auguste 2019 som vydával dcéru a nedeľu doobeda som mal vypnutý mobil, aby som mohol „dospať“. Takúto možnosť volaní som preto doprial vtedajšiemu vedúcemu sekretárovi Ivanovi Hádekovi a predsedovi zväzu L. Gádošimu, aby na vlastnej koži pocítili, ako vyzerá práca predsedu ŠTK.“

„Ako predseda ŠTK som poznal množstvo ľudí, množstvo charakterov, našiel som mnohých kamarátov. To je tá krajšia tvár. Práca zoberie množstvo času, ktorý by sa dal stráviť inak. Vzhľadom na to, že nie som na sociálnych sieťach, nie som zaťažený touto "pliagou". Vždy, ak niekto mi zavolá, aj keď ho nepoznám, vypočujem si ho, poviem svoj názor, resp. ako je to v normách, no konečné rozhodnutie je vždy na funkcionároch. Tak to bolo doteraz a tak to aj zostane, do budúcna na tom sa nič nezmení. Táto práca ma napĺňa, beriem ju ako poslanie pre futbal a ak bude záujem o moje služby aj do budúcnosti, rád sa budem podieľať na rozvoji najkrajšej hry.“

„Tibora Révaya vnímam roky-rokúce ako svojho súputníka na futbalovej dráhe,“ povedal predseda Oblastného futbalového zväzu v Nitre Štefan Korman. „Z Nitrianskych novín som ho pred tridsiatimi rokmi pritiahol na zväz, Tibor sa vyznal v normách a hlavne držal líniu. Vždy sme mali istotu, že na rozhodnutia jeho komisie sa môžeme spoľahnúť, nikdy neuhne doľava ani doprava. Málokto si vie predstaviť, koľko času si žiada táto pozícia, počas futbalových víkendov telefón prakticky neskladá z ucha, Tibor sa ale nikdy nesťažoval. Aj preto beriem ako najvyššie vyznamenanie jeho práce nomináciu do Športovo - technickej komisie Slovenského futbalového zväzu, ktorú som už prediskutoval aj s predsedom Západoslovenského futbalového zväzu Petrom Kováčom. O to viac sa teším, že Tibor bude naďalej pomáhať svojimi radami a skúsenosťami Oblastnému futbalovému zväzu v Nitre, bez diskusie je to náš najväčší odborník! Na slávnostnom obede pri príležitosti jeho šesťdesiatky sme mali priestor na spomínanie, ale hľadeli sme samozrejme aj do budúcnosti. Verím, že nás čaká ešte veľa spoločnej práce na futbalovom poli,“ zložil poklonu funkcionárskemu bardovi šéf nitrianskeho zväzu Štefan Korman. 

Autor: Martin Kilian

Zdroj: mynitra.sme.sk