Nielen naposledy v Komárne, ale aj v predošlých dvoch vystúpeniach vonku druholigisti Bardejova podľahli svojmu súperovi zhodne 0:1. Aj o príčinách tesných porážok sme viedli dialóg s trénerom Partizána Jozefom Kukulským.

V čom bola najväčšia zrada v ostatných vystúpeniach?

„Nie sme takí kvalitní a silní smerom dopredu. V defenzíve sme organizovaní a vieme byť kompaktní, vieme si poradiť. V ofenzíve je to momentálne slabšie, neexistuje vedomá súhra, spolupráca. Je to aj tým, že mužstvo je nové, potrebuje priestor a čas na scelenie herného prejavu. V niektorých stretnutiach sme si vedeli  vytvoriť šance, ale nezužitkovali sme ich, v iných súbojoch sme sa zase dostávali len po šestnástku bez toho, aby sme pohrozili rivalovi a bolo to skôr upracované. Vidím na chlapcoch chuť aj emóciu, i na tréningoch robíme na tom, aby sme si dokázali vytvoriť strelecké možnosti. Ide nám o to, aby sme disponovali predfinálnou i finálnou prihrávkou. Vieme urobiť aj pekné veci, ale neraz to skončí pred šestnástkou konkurenta, bodka za akciou chýba. Potom náš výkon nevyzerá dobre, pokiaľ sa nedostaneme k zakončeniu. Na druhej strane vždy nejaká chybička sa vyskytne, preto prehrávame 0:1, hoci nikdy  nechceme hrať na 0:0 a naším zámerom je hrať útočne. Lenže nepadá nám to, potrebovali by sme azda aj šťastie v koncovke, aby sme sa uchytili. Veď proti Trebišovu i v Komárne nám napríklad neboli uznané góly. Čo už...“

V uplynulom kole do tretice prišlo rozčarovanie, zaslúžili ste si ho?

„Mohli sme remizovať aj dostať viac gólov. Nezachytili sme úvod, prejavilo sa i to, že hráči strávili osem hodín v autobuse, ale to nie je výhovorka. Upozorňoval som zverencov na to, že domáci majú rýchlych a brejkových hráčov. Napriek tomu po našej štandardke hostiteľom vyšla blesková kontra a inkasovali sme. Prehrávať po pár minútach je zásahom do nachystanej koncepcie, museli sme na to reagovať aj zmenou rozostavenia. Lukáš Horváth nastúpil na hrote, no proti domácim stopérom, ktorí sú špičkou v súťaži, to bolo zložité. Chceli sme s výsledkom niečo urobiť, bolo vidno túžbu a energiu u chlapcov, ale znova sme nedotiahli akcie. Jednoducho -  sme stále neefektívni. Lenže cením si u hráčov charakter, nasadenie, bojovnosť, nezlomnosť, preto sme súpera nenechávali na pokoji, hoci sme prehrali.“

Naznačili ste niektoré resty v kádrovom zložení mužstva, aký typ by vám teraz najviac pasoval?

„Stále tvrdím, že nemáme stredných stredových hráčov. Minimálne dvoch ofenzívnych a kreatívnych hráčov by bolo treba ako soľ. To bola vždy moja priorita, tentoraz to, žiaľ, pri dopĺňaní mužstva nevyšlo. Dzurík i Serečin nie sú rýchlostné typy, hoci ide o vyspelých futbalistov. Lenže zišiel by sa špílmacher, ktorý akciu zrýchli, zvládne súboj jeden na jedného.“

Určite bazírujete na tom, aby práve skúsenejší pomáhali zalepiť resty svojím prístupom a ochotou zobrať na seba viac zodpovednosti...

„Naposledy bolo vidno, že Janko Dzurík i Filip Serečin chceli už viac zobrať opraty do svojich rúk. Máme niekoľko  starších a zrelších hráčov,  od nich očakávam takýto aktívny prístup stále. Oni musia potiahnuť tím, strhnúť svojím počínaním si  mladších.“

Niekedy sa nedá predvídať, ako dlho potrvá zladenie novovytvoreného kolektívu, - súhlasíte?

„Určite. Škoda, že sme to ešte ideálne nedali dokopy. Potrebujeme dobrý výsledok, aby sme sa znovu odrazili. Úvod súťaže vyšiel, len škoda, že sme naň nenadviazali.“

Aké je východisko z nelichotivej bilancie  čo sa týka produktívnosti?

„Chlapcom verím a želám si, aby verili aj oni sebe a tomu, čo robia.  Ide o to, aby to, na čom pracujú počas tréningových jednotiek, zúročili v samotných dueloch, aby to nebolo kŕčovité. Padla na nás trošku deka, musíme pridať v prechodovej fáze, aby bola rýchlejšia a presnejšia. Máme dosť mladých, ktorí majú potenciál na to, aby sa zlepšovali.“