Hoci treťoligoví futbalisti Stropkova naposledy nezvládli finiš súťaže a neudržali si výborné priebežné postavenie v pelotóne, predsa svojou hrou aj výsledkami zväčša potešili priaznivcov. Dlho to vyzeralo tak, že by mohli bojovať o prvenstvo v súťaži a prípadný postup až do konca ročníka, nakoniec sa to zmenilo na nie príliš výraznú piatu priečku. Najprv siahali po – obrazne povedané - veľkom holubovi, napokon im ubzikli aj vrabce....

Momentálne sú to už iba spomienky a pre daktorých aj labutia pieseň. Napríklad pre trénera Vladimíra Rusnáka, ktorý už nedrží dirigentskú taktovku v ruke. Naznačil, že už predtým uvažoval o konci, ale nechal sa presvedčiť a teraz pomýšľa na absolútny odpočinok. „Možno ma čaká aj operácia kolena, mám svoj vek a už nechcem trénovať, hodlám si užívať dôchodok,“ usmial sa tento skúsený kouč a na otázku, ako bude spomínať na uplynulé obdobie na lavičke MŠK Tesla, bez váhania odpovedal, že v dobrom. „To, čo sme dokázali hlavne v jeseni, vojde do histórie nielen stropkovského, ale aj slovenského futbalu. Z ôsmich vystúpení na cudzej pôde sme sedemkrát vyhrali a raz remizovali. Takže bilancia u súperov bola naozaj fantastická, hoci doma sme niekedy zaváhali a nedarilo sa nám tak výrazne ako vonku. Boli v tabuľke vysoko, lenže jar priniesla zvrat...“

Ide o beh na dlhú trať a iba ten, kto si najlepšie rozloží sily a načasuje formu na kritické obdobie, môže obstáť. Boli také indície, že by mužstvo nasadené tempo nemuselo vydržať? „Išli sme do istého rizika, lebo sme mali dosť úzky káder, hoci bolo poruke aj šesť dorastencov. Lenže ťarcha ležala na pleciach tuším dvanástich jednotlivcov. Prišli zranenia, choroby, karty, vylúčenia a koncepcia sa značne narušila. Iba jeden či dva zápasy sme odohrali v odvete v plnej sile.“ Pristavili sme sa proti početnosti kádra a otvorili tému absencie výraznejšieho posilnenia súpisky v zimnom období. Možno to bola chyba, čo poviete? Alebo sa vyhliadky na celkové prvenstvo brali s rezervou a takpovediac chladne? „Nikdy sme nehovorili o postupe, išli sme od zápasu k zápasu. Zlom nastal v Sabinove, kde sme remizovali a vzápätí prišla prehra s Veľkými Revišťami doma. Začala sa na nás lepiť smola, napríklad v Prešove v dueli s juniormi sme hrali bez piatich hráčov základnej zostavy a situácia sa výrazne skomplikovala. Pokiaľ ide o zimné vystuženie postov, nuž uvažovali sme o ľavom obrancovi, preto prišiel Čurlík z Giraltoviec. Taktiež sme vedeli, že potrebujeme riešiť stopérsky post, mali sme vytypovaných troch adeptov, no nevyšlo to a v tomto smere boli rezervy. Museli sme preto improvizovať. Takže ak to zhrniem, neuvažovali sme o postupe, nebol to jednoznačný zámer a netlačili sme na to, že chceme za každú cenu ostať na prvej pozícii. Brali sme to tak, že ako sa to vyvinie, tak to bude.“ Nuž, udržať sa na líderskej pozícii dlhšie obdobie je náročné, možno ťažšie než zaútočiť na prvú priečku spoza chrbta. Tréner V. Rusnák si priznal aj svoju chybu: „Zameral som sa na tvrdú zimnú prípravu a zrejme v niektorých fázach som trošku podcenil to, že chlapci chodia napríklad do roboty a regenerácia nie je na dostatočnej úrovni. Preto skraja jari bola citeľná únava. Nazdával som sa, že to prekonáme a pôjde to ľahšie. Lenže nešlo to, lebo pribudli spomínané objektívne príčiny v podobe zranení a výpadkov hráčov. Stále sa to komplikovalo, hoci sa domnievam, že mentálne sme boli dostatočne odolní a vyspelí. Takže v tomto som dôvod straty postavenia nevidel,“ dodal už bývalý lodivod Stropkova a na margo najbližšej budúcnosti tohto tímu riekol: „Nepoznám detaily, kto odišiel a prišiel, ale viem, že skončil Kamil Pavlík, takže na stopérskom poste bude medzera, ktorú treba zaceliť, aby mužstvo bolo znovu v popredí. Inak však potenciál tento mančaft má.“