Záchrana dôvodom na správne vnútorné napätie

Šéfredaktor|14. feb 2019 o 08:40

Po takmer trinástich rokoch sa J. Hovančík ocitol znovu v šatni Lipian

 

Návrat po dvanásť a pol roku je určite nevšedný. Týka sa Juraja Hovančíka, ktorý v lete  2006 ako dorastenec odišiel z Lipian do FC VSS Košice a pred pár týždňami sa zase ukázal v materskom klube, keď opustil rady iného košického klubu – Lokomotívy. To bol dôvod na pár otázok pre tohto futbalistu.

 

Ešte ste predpokladali, že si niekedy zahráte v ŠK Odeva?

„Hovorí sa, že neraz sa hráč tam, kde začne, po čase znovu ukáže a zavše i ukončí svoju kariéru. Stále som držal prsty Lipanom na diaľku, a to aj vtedy, keď som bol v Košiciach, Podbrezovej či Prešove. Dedo je veľký fanúšik, chodieval som i ja na zápasy, pokiaľ mi to možnosti dovolili. Hral mi tam bratranec aj kamaráti, takže som mal vždy blízky vzťah k tomuto klubu. Vedel som o dianí a  mal som podrobné informácie.“

Dohodli ste sa na pôsobení do konca ročníka, prečo ste však po skončení zmluvy opustili železničiarov?

„Čakali sme druhý prírastok do rodiny a cítil som, že chcem byť bližšie k rodine a potreboval som i  zmenu. V zime sa udiali rôzne veci v Lokomotíve a domnieval som sa, že klub končí. Neskôr sa mi ozvali funkcionári, no ja som už bol predbežne dohodnutý s Lipanmi.“

Neunáhlili ste sa?

„Nemyslím si, ocitol som sa znovu v druhej lige a je o čo bojovať.“

Je zaujímavé, že v ŠK Odeva ste sa ukázali naraz aj s bratancom Matejom Hovančíkom. Mimochodom, spomínate si na niekoho, kto bol s vami v rovnakej  šatni pred takmer trinástimi rokmi?

„Talentovaný Jano Blaško, srdciar,  ktorý však odišiel preč.“

Pre vás účinkovanie v Lipanoch by mohlo byť v znamení istého hráčskeho reštartu, lebo v ostatných sezónach ste mali aj dosť smoly, čo poviete?

„V Prešove som si vyskúšal najvyššiu súťaž, odišiel som však pred rokom pred jarnou časťou, ktorá rozhodla o vypadnutí. V Lokomotíve sme vlani najprv bojovali o najvyššie priečky, no ak sa pozerám spätne na svoje výkony, tak som si uvedomil, že som neodovzdal všetko, čo vo mne je. Za trénera Rusnáka som v  odvetnej fáze ročníka nehral ideálne, čo ma mrzí, lebo tento kouč išiel do toho na sto dvadsať percent a mal to super nastavené. V jeseni mi to išlo už výkonnostne solídne, ale celkove výsledky neboli uspokojivé a optimálne.“

Ocitli ste sa v tíme, ktorý je tiež v pozícii zachraňujúceho sa. Avšak vy ste už na to zvyknutý...

„Mám rád na futbale napätie, vzrušenie, emócie, vnútorné napätie. Idem na ihrisko s tým, že chcem vyhrávať, bodovať, sem-tam sa pokopem, absolvujem súboje a to ma priťahuje, provokuje. Uvedomujem si, že toto môže hráč robiť len do istého veku, preto treba vložiť do diania maximum, lebo nikto nikdy nevie, kedy bude koniec.“

Navyše máte motivačný darček zadarmo – ľudí, ktorí vás poznajú a ktorých poznáte vy.

„Však o to ide - lebo je dobré hrať doma, ukázať sa pred rodinou, kamarátmi. Lipany majú jasný cieľ a chceme sa statočne pobiť o záchranu. Vnímam to tak, že všetko je nastavené správnym smerom, hodnotím to pozitívne a bude na nás, aby sme na jar ukázali primeraný futbal s úspešnými výsledkami.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: