Keď sme sa spojili s Jurajom Kosturkom a nadhodili mu, že dôvodom interview je jeho primát a či vie, aký, tak sa začudoval. Netušil, o čo ide a „chytil“ sa až potom, keď sme mu prezradili, že po jesennej časti je prvým v počte nazbieraných žltých kariet spomedzi hráčov v najvyššej regionálnej súťaži.

Počas prvej časti aktuálneho ročníka ich inkasoval sedem, preto raz aj nútene odpočíval, inak odohral všetky jesenné merania síl. Zaujalo aj to, že vzhľadom na svoj mladý vek – má 21 rokov – dosiaľ inkasoval nemalé množstvo žltých kariet a v tomto ukazovateli prevyšuje aj oveľa skúsenejších futbalistov. Takže nie je žiadnym „nováčikom“ v tomto smere a ako priznal, súvisí to do veľkej miery s tým, na akom poste nastupuje a aké sú jeho úlohy. „Hrám na poste stopéra, čiže sa často dostávam do osobných súbojov a okrem toho som neraz posledným hráčom pred naším brankárom a musím hasiť požiar. Za tesného stavu v náš prospech bolo treba veľakrát prerušiť akciu súpera, aby sme neprišli o bodový zisk. Takže niekedy to bol risk - buď dostanem žltú kartu alebo nedostanem a potom prípadne nevyhráme či neremizujeme,“ začal svoje postrehy trošku akoby ospravedlňujúcim tónom a potom a dodal: „Som taký typ futbalistu, ktorého zdobí výbušnosť, agresivita, nasadenie, hrám stále naplno. Pokiaľ idem do osobného súboja, vždy chcem z neho vyjsť víťazne. Niekedy som bol potrestaný za zákrok proti pravidlám, keď už iná možnosť nebola, musel som – ako sa hovorí – zatiahnuť ručnú brzdu.“ Zaujímalo nás, či niekedy vyfasoval žltú kartu aj za príliš podrezaný jazyk, ale naznačil, že nie, zakaždým to boli zákroky v zápale boja, ktoré rozhodcovia posúdili týmto verdiktom. A myslíte si, že ste teda nadmieru tvrdým hráčom? „Nedomnievam sa. Keď som však na ihrisku, tak viem, aká je moja úloha a snažím sa prekaziť súperovu akciu tak, aby nehrozilo nebezpečenstvo pre našu bránu. Zavše však prevládnu emócie a potom príde aj žltá karta.“ Na tému toho, že je nepríjemné pre hráča, ak vidí žltú kartu po pár minútach, lebo potom si musí dávať, aby sa predčasne neporúčal z ihriska, riekol, že spravidla bol potrestaný v poslednej tretine zápasu.

Pravdaže, možno niektorí skúsenejší borci by podobné situácie riešili niekedy „diplomaticky“, takže prehrešky možno pripísať aj na rub mladému veku. Inak, Juraj pred časom účinkoval aj v poľskom regionálnom futbale, kde sa hrá dosť tvrdo. „Tam je to naozaj agresívne, prevláda bojovnosť a nasadenie. Ešte viac ako u nás a strážcovia pravidiel sa tomuto trendu prispôsobili. Nechcem však povedať, že by som bol nespravodlivo „odmenený“, hoci možno niektoré žlté boli udelené trošku prísnejšie. Vyskytlo sa viac súbojov na hrane a potom aj rozhodca sprísnil svoj meter.“ J. Kosturko však odmietol možnosť, že by ho už mali arbitri zafixovaného ako „brusiča“. „Rozhodca si skôr zapamätá takého futbalistu, ktorý nešetrí nadávkami,“ riekol žulovitý bek, ktorý bol už vo svojej kariére aj vylúčený, ale nespomenul si, kedy to bolo. „Zrejme ešte počas pôsobenia medzi mládežníkmi.“ Inak, odchovanec Starej Ľubovne pôsobil aj v doraste Tatrana Prešov, potom sa ocitol v okresných zápoleniach v Plavči. Tam nevydržal dlho a následne sa vybral na skusy d Poľska. Kvôli pracovným povinnostiam na istý čas aj futbal odložil nabok, no vlani v lete po jeho službách siahli Plavničania. A poškuľuje prípadne po vyššej súťaži? „Musím si hľadieť hlavne to, aby som mal prácu, lebo z futbalu sa u nás nedá vyžiť. V tretej lige sa zamestnanie a futbal dajú skĺbiť, ale už napríklad v druhej lige je to problematické,“ dodal Juraj Kosturko.