S blížiacim sa záverom najvyššej regionálnej súťaže pozornosť pútajú hlavne vystúpenia ohrozených tímov. Tým viac, ak sa takéto celky stretnú vo vzájomnom súboji. Aj preto v uplynulom kole III. ligy bolo lákadlom meranie síl v Giraltovciach, kde sa predstavila Bardejovská Nová Ves. Veselší boli domáci, ktorí vyhrali najtesnejším rozdielom a tak sme dali slovo trénerovi MFK Slovan Ľubomírovi Puhákovi.

Brali ste tento zápas ako kľúčový vzhľadom na postavenie v tabuľke?

„Teraz možno áno, ale keď sme vstupovali do  odvety, tak pre nás bolo zápasom jari každé súperenie. Mali sme za sebou viac náročných duelov a uplynulé stretnutie sme naozaj ponímali ako dôležité, išlo v ňom naozaj o šesť bodov, nie iba o tri. Vedeli sme, že kto zakopne, tak  sa poriadne namočí. My sme mali o čosi výhodnejšie postavenie a chceli sme ho umocniť, aby sme si trošku vydýchli pred nastávajúcimi súbojmi.“

 Nazdávate sa, že ste už definitívne zachránení?

„ Ešte nie, lopta je guľatá, stať sa môže všeličo. Ak však zvládneme najbližší duel doma, tak na 80 percent by sme mali byť zachránení aj vzhľadom na ďalších konkurentov, ktorí majú ťažký žreb.“

Bolo uplynulé stretnutie o jednom góle?

„Spravidla podobné zápasy sú o taktizovaní, bránení a neraz rozhoduje práve jediný zásah. V tomto dueli boli šance na jednej i druhej strane, situácií na skórovanie bolo niekoľko. V prvom polčase mal možnosť Maťo Gdovin, hrozili aj hostia, po zmene strán zase Maťo Šoltys aj Kuriplach mohli tiež rozvlniť sieť. Celkove bolo cítiť nervozitu v radoch oboch tímov. Ešte dobre, že do prestávky súper nevyužil naše zaváhania. Aj pričinením výborného výkonu nášho gólmana Pellu. Medzi iným vyškriabal napríklad aj ďalekonosnú strelu protihráča do šibenice. Bol to parádny moment zápasu.“

Zase ste sa mohli spoľahnúť na Jakuba Verčimáka, ktorý mal prsty v rozhodujúcom okamihu zápasu.

„Vieme, že je jeden z najkľúčovejších hráčov, ktorý opäť ukázal svoje prednosti a vysokú kvalitu. Presadil sa zo strany, zasekol loptu a centrom našiel voľného Gdovina, ktorý hlavou do opačnej strany skóroval.“ 

V závere vám asi nebolo všetko jedno, keď ste mali vylúčeného hráča...

„Zo strany Maťa Šoltysa to bolo trošku hlúpe, bude nám chýbať aj v ďalšom dôležitom stretnutí, hoci to nebolo úmyselné. Je typom hráča, ktorý bojuje do konca, brankár získal loptu skôr, on bol o čosi pozadu a tak uvidel druhú žltú kartu. Hostia nás však nezovreli, lebo sme ich trošku vytlačili, napádali sme ich hore a obsadili sme dôležité priestory. To na nich platilo.“

V ostatných troch domácich dueloch ste vyhrali zhodným výsledkom 1:0. Ide  o náhodu?

„Šance  v zápasoch máme, ale v ostatných týždňoch je tréningový proces nabúraný pracovnými povinnosťami aj programom študentov, účasť je slabšia a preto to kondične aj cítiť. Nedokážeme vyvinúť väčší tlak. Keď vedieme, neženieme sa bezhlavo dopredu, lebo vieme o svojich restoch a viac taktizujeme. Preto sú výhry chudobnejšie. Avšak domnievam sa, že treba sa naučiť vyhrávať aj 1:0 a potom bude vedieť mužstvo vyhrávať. Teší ma, že sme na našom ihrisku neinkasovali na jar ani gól a to je základ úspechov.“