Všetko stojí alebo je iba v obmedzenom režime a týka sa to aj futbalu. Regionálne súťaže majú stopku a čaká sa na to, či napokon predsa len zasvieti zelená v prípade dvoch najvyšších súťaží. O tomto čakaní, ale aj o ďalších aktuálnych záležitostiach sme debatovali s kapitánom popradských druholigistov Vladimírom Kukoľom.

Trénujete individuálne a iste sa neviete dočkať, kedy sa znovu zídete v kolektíve, že?

„Pravdaže, lenže treba pozerať hlavne na zdravie a bezpečnosť a futbal treba dočasne odstaviť na vedľajšiu koľaj. Priority sú momentálne iné. Hoci tento šport je naším živobytím, vášňou, treba sa prispôsobiť okolnostiam, aké nastali.“

Odzneli názory, že ak sa zrušili regionálne zápolenia, malo sa tak urobiť kompletne a nie vyčkávať? Predsa len ide o nadväznosť pri postupoch a zostupoch. Keby ste predsa začali hrať, určite by hodnota diania poklesla.

„ Určite, lebo celý ročník už stratil svoju regulárnosť, lebo amatérsky futbal je prepojený s druhou ligou, tá je zase napojená na elitné zápolenia a tie zase na medzinárodné súťaže. Takže je to komplikované aj z pohľadu nového ročníka a kompletného diania.“

Vo vašom klube fungujete všetci ako profesionáli?

„Neviem o nikom, kto by mal pri futbale nejakú inú pracovnú činnosť.“

Pýtame sa aj preto, lebo v uplynulých dňoch začali rezonovať vo verejnosti záležitosti súvisiace s ekonomickými opareniami klubov a najmä smerom voči zamestnancom klubov, hráčom. Máme na mysli redukciu miezd. Mali ste v tejto súvislosti nejaké rokovania vedno so spoluhráčmi alebo vy ako kapitán s manažmentom FK?

“Také informácie, že by sa malo škrtať z výplat, nemáme, naopak, máme informácie o tom, že by všetko malo fungovať ako doteraz. Rovnako vieme, že Únia futbalových profesionálov mieni zaviesť plošnú štruktúru. Slovom, že sa všetci dohodneme a my, hráči, vyjdeme v ústrety klubu a odľahčíme kasu. Zatiaľ je to všetko otvorené.“

Hovorí sa o solidárnosti futbalistov voči zamestnávateľom, ich empatii v tomto ťažkom období. Zo sveta prichádzajú správy, že hviezdy sa vzdávajú väčšej časti svojich platov a to je iste inšpirácia aj pre Slovákov.

„Nuž, chceme pomôcť, ale určite nesympatizujeme s tým, čo chcela urobiť Žilina. Vzdať sa sedemdesiat-osemdesiat percent z platu si nikto z nás nemôže dovoliť, to  môžu urobiť hviezdy v Barcelone, lebo u nás sú zárobky na inej úrovni. Každý z nás má svoje finančné záväzky, hypotéky, pôžičky, rodiny a tak v našom prípade prichádzajú do úvahy iné percentá.“

Môžete byť konkrétny?

„Nejaké návrhy sa už objavili, možno pomer 60 a 40 by bol rozumný, ale čaká sa na to, či avizovaná pomoc vlády sa bude týkať aj nás. Lebo ak by prišla pomoc vo výške 80 percent, bolo by to skvelé pre kluby aj pre hráčov. Lenže má to háčik v podobe kontroverzného zákona o športe. Dúfam, že nedoplatíme na  predošlé rozhodnutie o tomto zákone a budeme zahrnutí do podpory rovnako ako ostatní zamestnanci.“