Futbalista, rozhodca, delegát i funkcionár. Všetky tieto ostrovy činnosti sa zomkli do futbalovej pevniny v prípade človeka, ktorý začínal ako futbalový brankár. Keď zavesil rukavice na klinec, vzal si píšťalku, postupne tiež spoznával prácu v štruktúrach ObFZ Humenné. Potom už tých, ktorí boli priamymi aktérmi stretnutia, hodnotil. A v spleti futbalovej činnosti sa stal predsedom humenského futbalového zväzu, členom výkonného riadiaceho orgánu VsFZ i najvyššieho futbalového orgánu SFZ. Štefan Styrančák.

Prvé dotyky sa diali na Kudlovciach, medzi kamarátmi na zelenej lúke mal svoje miesto v bránke. A pozícii medzi troma žrďami ostal napokon verný. V spojitosti s humenským futbalom to bol ligový dorast, mal smolu, že vtedy chemlonské farby pevne hájila dvojica Hrabovský, Lojan, a tak pokračoval u susedov v Strážskom, kde chytal dorasteneckú divíziu. V seniorskej kategórii začal medzi žrďami v Jasenove, nasledovala krátka anabáza v Medzilaborciach, a napokon bol súčasťou najväčšej futbalovej slávy v Hankovciach. V dvadsiatich šiestich brankárske rukavice definitívne z rúk sňal, k čomu ho prinútili zdravotné patálie s kolenom, ale odchod z futbalového diania to neznamenalo. Skôr naopak. V tom čase už pracoval v komisiách ObFZ Humenné, začínal v Komisii mládeže, neskôr v Disciplinárna komisia. Ale na futbalový trávnik sa vrátil.

„K rozhodovaniu ma zlákal môj bratranec Pavol Guľko s dnes už nebohým kamarátom Pavlom Karnajom. Po troch sezónach v okrese nasledovala krajská súťaž, napokon až jej najvyšší stupeň - Krajské majstrovstvá. Môj prvý zápas Tisinec – Nižná Olšava skončil výsledkom 6:4, nariadil som v ňom štyri pokutové kopy, delegátom mi bol pán Gossanyi, náš ligový rozhodca z Medzilaboriec. Vtedy sa mi zdala činnosť rozhodcu ľahká, no prišli aj ťažšie chvíle. K špičke futbalu na východnom Slovensku v tom čase patrili Jelšava, Lubeník, Ličartovce, rozhodovať stretnutie týchto mužstiev bolo pre mňa cťou. S hráčsky futbalových mien, ktoré to potom dosiahli ďalej v rámci ligového Slovenska spomeniem snáď mená ako Majoroš, Lipnický, Čobej, Flešár...,“ konštatoval Štefan Styrančák.

Definitívne odložil rozhodcovskú píšťalku ako 42-ročný, s futbalom však ostal pevne spätý. Stal som sa členom Rady VsFZ, neskôr ako predseda ObFZ Humenné som sa stal členom Výkonného výboru VsFZ, členom Rady SFZ vo dvoch volebných obdobiach. Odkrútil si šestnásť rozhodcovských sezón, počnúc 1978 – končiac 1994 a nasledovalo šestnásť rokov v republikových súťažiach na štadióne.

Pozícia delegáta stretnutia ponúkla možnosť stretnúť sa s osobnosťami nášho futbalu, o ktorých v mladosti iba počul v rádiu alebo čítal v novinách. „Nezabudnuteľné sú pre mňa strávené chvíle s kanonierom československého futbalu Dolfim Schererom, ktorý sa zúčastnil MS v Chile. Dať si dve deci vínka a počúvať jeho zážitky v priamom prenose, prežívať s ním jeho dojmy. Bol to pre mňa neopísateľný zážitok. Tiež som mal tú česť stretnúť sa s pánom Venglošom, trénerom Československa na majstrovstvách sveta v roku 1982, futbalovým odborníkom FIFA, Dr. Kačanim, tiež s Karolom Galbom, ktorý bol v pozícii asistenta rozhodcu vo finále MS 1966 Anglicko – Nemecko s pamätným gólom Hursta. Ďalej Ján Popluhár, olympionik Urban, Zlochovci, Móder, bratia Čapkovičovci, Ďuri Szikora, Koloman Gogh, Dušan Galis... S Jožkom Adamcom mám príhodu, keď oslavoval šesťdesiatku v Banskej Bystrici, kde trénoval a prišiel tam ako tréner Trnavy. Tri minúty pred časom úvodného hvizdu sme ešte boli v kabíne rozhodcov a čakali na trnavský zápis o stretnutí. Jožko bol špecifický aj tým, že tieto veci vedel naťahovať, taktizovať. Trochu som ho musel v útrobách štadiónu hľadať aj s odôvodnením, že ho čaká pred stretnutím kytica. Príjemným spoločníkom bol Ján Kozák, bývalý kormidelník Slovenskej reprezentácie. Nemá rád faloš, krivdu, na svojich hráčov nedá dopustiť, berie ich ako svoje deti. Čo sa funkcionárskych persón týka – Gejza Princ predseda VsFZ, Janko Balúch, tiež funkcionárska legenda, rodák z nášho regiónu Štefan Krídla – predseda Disciplinárnej komisie SFZ, dvojica Milan Služanič, František Laurinec, predsedovia Slovenského futbalového zväzu. Tí všetci mi možno ani nevediac ako pomáhali, lebo som sa pri nich učil, ako sa riadi zväz.“

Po tretíkrát šestnásť rokov. Tentokrát ako predseda ObFZ Humenné... „Zaviedli sme niektoré dôležité novoty, zmeny. Definitívne sme dali podobu Rozpisu našich súťaží. Už to nebolo len pár tlačených papierov, ale trvalo vznikla knižná podoba. Prešli sme z dvojbodového na trojbodový systém hodnotenia, i keď presvedčiť kluby bolo spočiatku dosť náročné. Som hrdý na fungovanie Pohára ObFZ Humenné a Superpohára. Obe akcie majú aktuálne vysokú úroveň a medzi klubmi prestíž. Založili sme tradíciu Jedenástky sezóny, začali vyhodnocovať najlepšieho strelca, rozhodcu."

... „S futbalom som získal veľa skúseností, priateľov, známych, zážitky s osobnosťami, ktorých možno zaradiť k futbalovým legendám. Čas, ktorý som futbalu venoval, sa možno mohol využiť ináč, ale som šťastný, že svoj život som spojil s týmto fenoménom zvaným – futbal,“ dodal Štefan Styrančák. Ako predseda Komisie rozhodcov je možno aj najstarším predsedom odbornej komisie v rámci oblastných futbalových zväzov na Slovensku.

Aj keď s miernym odstupom, lebo od 28. októbra už pár dní ubehlo, želáme oslávencovi k 70. narodeninám VŠETKO NAJLEPŠIE!

Foto: Marián Škuba