Hoci sa obdobie individuálnych tréningov oficiálne skončilo, predsa sa nie všetky kluby, ktoré ešte čakajú na prípadné pokračovanie v súťažiach, hrnú do skupinových činností. Sú však na to aj dočasné dôvody a tak hráči musia čakať, aké inštrukcie dostanú. Pravdaže, každý by už najradšej ukončil absenciu stretávania sa v kolektíve, no ešte bude ešte treba predsa len nejaký čas vydržať. Aj o tom bola debata so skúseným brankárom Pavlom Penksom, Spišiakom, ktorý je momentálne v službách prvoligovej Serede.

Zastihli sme vás v Ružomberku, kde niekoľko rokov bývate. Prečo nie ste v aktuálnom pôsobisku?

„Ešte stále čakám na vyjadrenie klubu, ale každú chvíľu by sa to malo upresniť. Funkcionári riešia to, aby legionári, ktorí tvoria takmer polovicu tímu a niektorí z nich sa vrátia zo svojich krajín a budú mať negatívne testy, nemuseli ísť do karantény. Druhý dôvod je to, že stále sa nevie, či sa prvá liga dohrá. Preto ide o takpovediac prešľapovanie na mieste. Pravdaže, pre nás by bolo lepšie, aby sme ukončili spoločný tréningový pôst.“

Pre vás ako gólmana bol individuálny tréning obzvlášť limitujúci. Súhlasíte?

„S loptou som sa veľakrát nestretol a ani o múr som si  často nezakopal loptu. Mám svoj vek a primerané skúsenosti, preto som sa snažil udržať v pohode a primeranej kondícii. Reflexy a ďalšie danosti sa nedajú zabudnúť. Viem, že prsty či achilovky budú mať spočiatku problém, lebo lopta a pobyt na ihrisku  sa nedajú ničím nahradiť. Návrat do formy nepôjde hneď, nejaký čas na to bude treba, to je samozrejmé.“

Nazdávate sa, že mladší ochrancovia svätyne sa skôr dostanú do optimálnej fazóny ako napríklad vy, ktorý máte 34 rokov?

„Súhlasím s tým, že vek je len číslo. Pokiaľ som sa staral o svoje telo, mal som dobrú životosprávu a niekto iný, kto je mladší, to zanedbal, tak by som mal mať výhodu. To, ako sa človek cíti, je podstatné a ja sa cítim veľmi dobre. Takže ide o každého hráča, ako pristupuje k svojmu organizmu a nie o to, aký má dátum narodenia.“

Aká je vaša pozícia v mužstve – ste jednotkou alebo dvojkou?

„Na Ostrovoch to býva neraz tak, že keď podpisujete zmluvu, tak ako jednotka či dvojka, v Škótsku som to zažil. Verím tomu, že môžem mužstvu pomôcť. Spočiatku som nechytal a čakal som na svoju príležitosť. To budem robiť stále ako pravý profesionál. Pokiaľ ide o môj prípadný budúci kontrakt, tak v tomto období sa riešia niektoré veci, preto by som nerád ešte o tom hovoril.“

Prešli ste mnohými našimi tímami – Ružomberkom, Šaľou, Dunajskou Stredou, Podbrezovou, na východe ste chytali v Starej Ľubovni aj v Prešove, v zahraničí ste oprobovali futbal na Cypre, v Škótsku, Česku, Maďarsku. Štyri roky uplynuli odvtedy, čo ste si obliekli zelenobiely dres Tatrana, ako vnímate pád tohto klubu do tretej ligy a ste s niekým  z vtedajšieho obdobia v kontakte?

„Najviac s  Erikom Streňom, hoci ten je už tiež preč. Pokiaľ ide o dianie v Prešove, tak je mi ľúto, že takýto klub nie je medzi elitou. Spomínam si, že keď som tam bol, tak mali sme aj skvelé zápasy, ale už vtedy som niečo cítil, že nie je v poriadku a niektoré veci nefungovali. Nebolo to slovom všetko s kostolným poriadkom. Partia bola síce skvelá, ale nedá sa účinkovanie udržať iba na tom, keď chýbajú základné veci.“