Po tom, čo trebišovskí futbalisti v druhej najvyššej súťaži zaknihovali v predošlom kole prvé víťazstvo nad Komárnom, ktorým umocnili remízu z Liptovského Mikuláša, sa optimistickí priaznivci Slavoja domnievali, že azda by kolektív mohol čosi uhrať i na pôde lídra z Banskej Bystrice. Lenže motyka nevystrelila a žiadny zázrak sa nekonal. Východniari pod Urpínom prehrali rozdielom triedy a pre Vladimíra Kražela, jedného z hráčov hostí, to bol dvojnásobne smutný deň.

Na konci prvej polhodiny ste boli striedaný, predpokladáme, že nie z výkonnostných dôvodov. Čo sa stalo?

„Zranil som sa a, žiaľ, dosť vážne. Mám natrhnuté väzy v členku ľavej nohy. Stalo sa to v súboji, keď ma protihráč nepríjemne trafil. Podľa mňa išiel dosť neprimerane do súboja na našej polovici, keď som išiel vyvážať loptu.“

Tieto zranenia sú značne bolestivé, aká je prognóza lekárov?

„Po návrate som išiel na pohotovosť v Košiciach, kde mi urobili roentgenovú snímku. Takže už som dostal aj čiastočnú sadru a postupne mi to dosadrujú. Takže som už mimo diania do konca jesene, pár týždňov si do lopty nekopnem,   k futbalu pričuchnem najskôr v zimnej príprave. Dosiaľ som nič podobné nezažil, akurát ešte ako pätnásťročný som mal nalomenú kostičku na nohe, ale toto je podstatne bolestivejšie.“

Takže na toto vystúpenie nebudete mať príjemné spomienky. Ak berieme do úvahy futbalovú stránku, myslíte si, že sa dalo uhrať v B. Bystrici aj čosi viac?

„Po predošlých dvoch dobrých výsledkoch sme sa hotovali predviesť maximálny výkon a sťažiť rolu  favoritovi.  Pripravovali sme sa zodpovedne a vedeli sme, že to bude možno o pár šanciach. Lenže Banskobystričania majú naozaj najsilnejší káder, domáce mužstvo hralo nepríjemne, bolo kompaktné, vedelo, čo má hrať. Ukázalo svoju silu a zaslúžene je na čele tabuľky. Na začiatku sme si dali nešťastného vlastenca, čo nás dosť nalomilo. Lenže nechýbalo veľa, aby sme nepriaznivý stav vyrovnali, obrovskú šancu mal Pišta Harvila. Odkrytú bránu však netrafil, možno bol zaskočený, že sa ocitol v takej tutovke a lopta smerovala do bočnej siete. Keby bolo 1:1, určite by obraz hry vyzeral inak. Takto sme to museli otvoriť, čo vyhovovalo hostiteľom. Domáci pridali druhý gól, čo bolo zlé na našu psychiku.“

Po prestávke ste okrem toho prišli o vylúčeného hráča a Stredoslováci si to s prehľadom zrežírovali...

„V oslabení sme nemali nárok čeliť hre lídra.“

Blíži sa záver jesene, badať stúpajúcu nervozitu vo vašich radoch?

„Tá sa objavila už oveľa skôr. Musíme zvládnuť zvyšné tohtoročné zápasy, ktoré budú rozhodujúce z hľadiska vyhliadok pred jarnou časťou. Neradi by sme boli, aby sa bodové manko ešte prehĺbilo, naopak, radi by sme sa dostali na lepšie priečky.“

V zostávajúcich troch dueloch jesene budete hrať konečne na vlastnom štadióne a určite sa na to tešíte...

„Nechceme sa vyhovárať na to, že sme dosiaľ na našej tráve nehrali, ale určite podpora vlastných fanúšikov je cenná devíza. Ukázalo sa to v pohárovom vystúpení proti Zlatým Moravciam, keď sme síce prehrali, ale vďaka burcovaniu priaznivcov sme podali dobrý výkon. Doma je jednoducho doma a na to sa spoliehame.“