O zaujímavý výsledok sa v minulom treťoligovom kole postarali Svidníčania, ktorí na pôde favorizovaného Prešova uhrali remízu. Tento rezultát mnohí nečakali aj preto, že dosiaľ celok spod Dukly zaknihoval niekoľko protichodných konečných sumárov. Aj na túto tému sme hovorili s trénerom 1. FK Róbertom Petrušom. 

Začnime najprv tým, ako ste sa ocitli pri tomto tíme?

„V Ľuboticiach som po uplynulej sezóne skončil, lebo som mal nejaké ponuky. Vo svidníckom celku som sa ujal kormidla na poslednú chvíľu, dajaké dva týždne pred štartom súťaže. V klube som našiel síce skromnejšie podmienky, ale o to viac zapálených ľudí na čele s novým šéfom klubu. Títo činovníci dávajú futbalu naozaj všetko.“

Do novej sezóny ste vstúpili úspešne, potom prišla séria troch nie celkom výrazných výsledkov, neskôr ste to zase otočili, ale potom prišla porážka rozdielom triedy v Kalši a naposledy zase cenná remíza s Prešovom. Čím si vysvetľujete takéto skoky?

„Máme veľmi mladučké mužstvo, ktoré sa skladalo tesne pred štartom, takže zohratosť nie je optimálna a stále sa len spoznávame. Preto bol istá nevyrovnanosť výkonov. Avšak od zápasu na zápas a doslova z tréningu na tréning sa to zlepšuje. Verím, že si navzájom na seba postupne zvykneme a bude to dobré.“

Ako by ste charakterizovali uplynulé vystúpenie?

„Bol to pre mňa špecifický duel, keďže som v Tatrane  futbalovo vrastal a strávil tam mnoho rokov. Teraz som prišiel ako súperov tréner, pričom som si uvedomoval, že domáci sú veľkým favoritom, no my sme nemali čo stratiť. Na jednej strane sme síce vedeli, ako si Tatran počínal v predošlých zápasoch, ale napriek tomu, že sme prišli s pokorou, verili sme si. Po taktickej stránke zverenci splnili do bodky všetko, čo som od nich chcel. Hoci súper mal prevahu a loptu počas celého súperenia pod kontrolou, predsa sme ho zaskočili. Čakali sme na svoje príležitosti a dve sme v druhom polčase aj využili. Veľa nechýbalo, aby bola senzácia ešte výraznejšia, ale nakoniec aj bod sme si veľmi vážili.“

V prvom polčase ste hrali zakríknuto?

„Nepovedal by som, ale Tatran na nás vybehol, čo sme aj očakávali, mal tlak a dal v úvode aj gól. Naši chlapci sa vtedy ešte len hľadali a akoby si uvedomovali, že nič nemôžu uhrať.  S pribúdajúcimi minútami sme si však čoraz viac dovoľovali a možno po zmene strán si domáci mysleli, že sa už nič nemôže stať, čo sme využili na otočenie výsledku. Pre Prešov to bol iste šok, hoci predsa dokázal ešte vyrovnať.“

Ktorý z doterajších zápasov vás najviac mrzel?

„Prehra so Stropkovom, lebo sme si vtedy nezaslúžili prehrať. Avšak v tomto meraní síl úradovala vyššia moc... Pokiaľ ide o porážku v Kalši, tak to bolo paradoxné vystúpenie, lebo my sme hrali a súper strieľal góly. Kto to nevidel, tak neuverí. Verím, že podobný zápas sa nebude opakovať, lebo sme tam kalich horkosti vypili až do dna.“