S veľkým záujmom sa očakával priebeh namočených východoslovenských druholigových zástupcov na ihrisku Trebišova, kde sa predstavili Lipany. Vzhľadom na chudobné štatistiky v počte strelených gólov sa neočakávalo, že by siete na bránach nevychladli, čo sa aj potvrdilo a o výhre rozhodol jediný zásah Zemplínčanov. Hostia vo farbách ŠK Odeva odchádzali z ihriska smutní, no za nepriaznivý výsledok si mohli aj sami, čo naznačil aj skúsený Lukáš Janič, ktorému sme adresovali pár otázok.

Prehrali ste  po zásahu z pokutového kopu, čo zväčša vyvoláva rôzne pochybnosti a diskusie. Ako to bolo tentoraz z vášho pohľadu?

„Keď to rozhodca odpískal, tak asi bol... Pozreli sme si video, bolo to trošku komické. Situácii predchádzal center do šestnástky, kde bol hlúčik hráčov, lopta letela azda pol druha metra nad útočiacim futbalistom domácich, ktorý sa hodil ako do bazéna a strážca pravidiel okamžite ukázal na biely bod. Na to sa však vyhovárať nemôžeme, musíme sa pozerať na seba a byť sebakritickými. Určite sme nepredviedli to, na čo máme. To rozhodlo, penalta bola iba vyvrcholením toho, že nás zastihol zlý deň. Vedeli sme, do čoho ideme a ako približne bude priebeh duel vyzerať, že to bude bojovné a rozhodovať bude jeden gól. Pokiaľ chceme bodovať vonku, musíme sa strelecky presadzovať.“

Hlavne v ofenzíve ste veľa toho neukázali, prečo?

„Mali sme jednu tutovku, keď Kraľovičovi zmaril obrovskú možnosť na skórovanie domáci gólman. Ktovie, ako by to vyzeralo potom, lebo hostitelia boli rovnako nervózni. Po tom, čo sa ujali vedenia, sa zatiahli do ulity a my sme hrali do plných. Nebol to jednoducho ľahký zápas  v nohách ani hlavách a my sme ho jednoznačne nezvládli.“

Spomínaná šanca sa zrodila po peknej kombinácii, kolmých prihrávkach, ale veľa ste podobných ťahov neukázali...

„Kombinácie nám naozaj chýbali. Celkove to bol medzišestnástkový futbal, skôr opatrný ako odvážny. Mali sme hrať viac nebojácne, mali sme zariskovať, tak by to vyzeralo inak. Lenže boli sme ustráchaní, hrali sme s rešpektom, mali sme zviazané nohy, pritom súper bol zdolateľný. Nevedno, prečo sme boli takí odovzdaní, však sme hrali vonku a mali sme využiť to, že Trebišov bol nervózny, lebo bodovo je za nami. Už v prestávke  po prvom polčase, keď sme mali mierne navrch, sme predpokladali, že súper v agresivite nevydrží celý duel a kondične to neustojí. Domnievali sme sa, že sa presadíme v koncovke my, lebo bolo jasné, že to bude kľúčom k úspechu. Lenže nezvládli sme to, naopak, presadil sa súper, ktorý si tesný náskok ustrážil aj preto, že v druhom polčase sa hralo plynulo naozaj málo minút. Hra bola neraz kúskovaná, slovom – účel svätil prostriedky. Prestriedala sa síce naša zostava, lenže nemohli sme sa dostať do správneho tempa, lebo každá naša akcia bola prerušovaná.“

Slavoj vás predbehol v počte strelených gólov, čo vás iste neteší...

„Na štatistiky príliš nepozerám, skôr ma zaujímajú body. Radšej by som vyhral 1:0 a hral škaredý futbal, ako si počínal ľúbivo a odchádzal z ihriska naprázdno. Je jedno, či budeme mať 15 gólov, ale 30 bodov, lebo je to lepšie ako 40 nastrieľaných gólov s 10 bodmi. Jarná časť je napínavá, polovica mužstiev hrá o záchranu, preto musíme bodovať. Nepozeráme však na to, čo bolo, myslíme už na ďalšie derby s Popradom a vieme, čo nám prichodí urobiť.“