Neutešená bilancia sprevádza dosiaľ v jarnej časti ročníka treťoligistov Svidníka. Futbalisti spod Dukly zo siedmich vystúpení šesťkrát podľahli svojim súperom, iba raz vyhrali, pričom v ostatných piatich dueloch zakaždým zostali na lopatkách. Po príčinách sklamaní sme pátrali vedno s trénerom 1. FK Alojzom Lehockým.
Séria vás už iste budí aj zo sna...
„Máte pravdu, nie je to nič príjemné.“
V ostatných dvoch súbojoch na pôde konkurentov ste sa síce strelecky dokázali presadiť, ale ako vo Vranove, tak aj naposledy v Snine ste predsa nebodovali. Čo bolo hlavným dôvodom?
„Pokiaľ ide o meranie síl v Snine, zarazilo ma hlavne to, že sa hralo na vedľajšej ploche – na umelej tráve, pričom hlavné ihrisko bolo v ideálnom stave. Počuli sme však odôvodnenie, že si domáci nechcú dať zničiť trávnik. Nám náhradný povrch nevyhovoval, lebo na takom hráme raz za rok. A prečo sme neobstáli? Nuž, prehrali sme si to sami. Súper mal stopercentnú efektivitu, lebo po troch strelách dal tri góly po našich hrubých chybách. Naopak, my sme spálili ďalšie dve-tri sľubné možnosti. Horíme na tom, že nemáme typického strelca, klasického útočníka a tak nemá kto loptu poslať do siete.“
Predpokladáme, že táto porážka vás ešte viac škrela než predošlá na vranovskom štadióne.
„ Určite, lebo už ide do tuhého a potrebujeme body, aby sme nespadli úplne do nebezpečného pásma.“
Čo sa stalo, že jar nevychádza podľa plánov?
„V prvom rade to, že tréningová dochádzka je veľmi slabá, iba v piatok sa stretávame kompletní a to je na takú súťaž veľmi málo. Zo študijných či pracovných alebo iných dôvodov sa stretávame spravidla v oklieštenom počte, v utorok prídu šiesti zverenci, vo štvrtok ôsmi. A to sa musí tiež negatívne premietnuť do hry. Okrem toho doplácame aj na nezrelosť mladíkov, neskúsenosť plodí zaváhania, organizácia hry nefunguje ako by mala, lebo nie je priestor z uvedených dôvodov na nejaký precíznejší nácvik činností..“
Prehrávate nielen vonku, ale aj doma, pričom napríklad s košickým lídrom ste utŕžili päťku. Bol to veľmi bolestivý výprask?
„Aj v tomto súboji sme doplatili na to, že zahodíme šance v úvode a necháme tak súperov, aby sa odrazili. Inak však s Košičanmi do prestávky to bolo celkom vyrovnané, po zmene strán hostia využili naše otvorené priestory. Ešte mrzutejšie to bolo tiež doma so Spišiakmi, keď o výhre hostí rozhodol jeden zásah. My sme pritom nastrelili žrď, mali sme príležitosti, no nepochodili sme, kým hostia z jednej šance skórovali.“
Boli by ste zlým trénerom, keby ste neverili v zásadný obrat a v to, že výhra nad Giraltovcami nebude jedinou na jar...
„Prirodzene, dúfame, že sa dokážeme spamätať, nakloniť si šťastie na našu stranu a začneme konečne vyhrávať.“