Bez pochýb ústrednou postavou druholigistov Popradu bol aj v uplynulej jesennej časti Stanislav Šesták. Bývalý reprezentant je ťahúňom Podtatrancov a hlavne on bez preháňania drží v rukách vysoké ambície FK. V rozhovore sa zdôveril so svojimi pocitmi po prvej fáze ročníka.

Teraz už fungujete „iba“ ako hráč a nemáte povinnosti jedného z trénerov. Je to pre vás jednoduchšie?

„Je to určite tak, lebo máme dvoch vynikajúcich mladých chlapcov – trénerov, ktorí to majú na svojich pleciach a ja sa môžem sústrediť na hráčske povinnosti.“

Zase ste v popredí pelotónu kanonierov a na jazyk sa tlačí otázka, že ako by na tom Poprad bol, keby nebolo vás?

„Bol by tam niekto iný na mojom mieste a možno by to jemu padalo. Takže zbytočné je hovoriť v tom duchu, že keby nebolo mojich jedenásť gólov, tak by sme mali možno o desať bodov menej a hrali by sme o záchranu. Jednoducho celé mužstvo sa snažilo vyhrávať, niektoré zápasy vyšli dobre, iné zase nie. V pohári sme sa dostali do jarných bojov a zámer sme splnili. V druhej lige máme stále šancu bojovať o účasť medzi elitou, k čomu nám pomohli aj konkurenti v posledných kolách a tiež naše lepšie výsledky. Takže bilancia pol sezóny je pozitívna, možno vyjadriť spokojnosť.“

Zmenila sa tvár súťaže v porovnaní s minulým ročníkom?

„Prínosom sú nováčikovia – Banská Bystrica, Dubnica i Petržalka. Aj Prešov, ktorý vypadol z prvej ligy, je lákadlom. Tatran má svoje meno, históriu a dokáže prilákať divákov.  Takže zápolenia sú kvalitnejšie, vyrovnanejšie. Poltucet celkov môže hrať o postup a rovnaký počet možno o záchranu.“

Môžete zhodnotiť zástoj Popradu?

„Daktoré zápasy boli výborné, niektoré sme zbabrali, hlavne s Liptákmi doma. V minulej sezóne sme mali najlepšiu defenzívu, teraz patríme k najhorším, no nie je  to iba o obrancoch a brankárovi, ale o celom mužstve a jeho prístupe k tejto hernej činnosti. V tom sa musíme zlepšiť.“

Káder prešiel zmenami, pribudli mladí a určite aj výsledky boli ovplyvnené touto skutočnosťou. K čomu by ste spoluhráčov ešte viac nabádali?

„Skúsenosti prídu s odohranými zápasmi. Treba sa starať o seba, dbať na životosprávu, však chlapci majú profesionálne zmluvy a tomu treba podriadiť všetko. Treba na tréningu vydať maximum, zdokonaľovať sa. V mužstve je veľká konkurencia, takže niekedy je ťažšie dostať sa k šanci, ale aj u nás v klube je trend, aby omladina získala priestor a preberala po nás, starších, štafetový kolík kvality.“

S pribúdajúcimi rokmi je pre vás čoraz náročnejšie pustiť sa do prípravy – letnej či zimnej a musíte sa aj trochu premáhať?

„Som už v štádium, keď je človek o čosi pohodlnejší. Letná príprava nie je až taký problém, lebo dĺžka pauzy nie je veľká a navyše futbalu žičí aj klíma. Aj v minulej zime sme boli na tom dobre, rovnako aj teraz, čo ma poháňa dopredu, lebo mienim ukončiť účinkovanie úspešným finišom.  Bol by som rád, keby som v lete ukončil kariéru a dal by som za ňou primeranú bodku. To ma ešte dokáže presvedčiť, aby som to ešte vydržal.“

Takže vás čaká posledná zimná zaberačka v kariére?

„Nuž, ťažko povedať, lebo som človek, čo sa dá prehovoriť, ako to bolo pred časom. Nikdy nehovor nikdy, no podstatné je, ako bude slúžiť zdravie. Pokiaľ povie nie, tak bude koniec. Úspešné výsledky hráča stále potešia, motivujú do ďalšej práce a netreba zabudnúť na dobrú partiu, výbornú atmosféru. Prirodzene, keby sme teraz mali podstatne menej bodov a boli by sme kdesi dolu v tabuľke, tak by som pravdepodobne už na jar nepokračoval, ale v situácii, aká je, ma futbal ešte stále  baví.“