Hlavné menu

Superpohár ObFZ Humenné, XIII. Memoriál Jozefa Škubu

Šéfredaktor|27. jún 2017 o 00:00

Po jedenástkovom rozstrele trofej Borovu

TJ Rozkvet VYŠNÝ HRUŠOV – TJ BOROV 3:3 (1:3), rozstrel 3:4

 

Góly: 49. a 66. J. Max, 8. Ľ. Uhľár – 45. a 45.+ D. Olah, 34. M. Kuruc.

ŽK: Kuruc, Bega, A. Černega (všetci Borov).

R: Skalka – J. Greško, P. Greško.

D: 250. Ihrisko Pri mlyne.

Vyšný Hrušov: F. Piroščák – R. Albičuk, V. Šalata (46. R. Mižík), M. Naster, M. Jasik, J. Šedzmák, Ľ. Uhľár, M. Sabo, M. Kurtak, J. Max, M. Max (88. M. Rašpľa). Tréner: Jozef Ondík.

Borov: V. Vasilenko – D. Popik, I. Černega (61. J. Lojka), A. Černega, J. Čišovský, E. Bega, B. Pelech (77. J. Kolesár), D. Olah, M. Mamaj, P. Vasiľ (51. J. Mišenko), M. Kuruc. Tréner: Viťo Lukačik.

Jedenástkový rozstrel: Uhľar 1:0, Mamaj -; Šedzmák -, Kuruc 1:1; Mižík -, Popik 1:2; Sabo 2:2, Mišenko 2:3; Jasik 3:3, Olah 3:4.

 

Jozef Ondík (tréner Vyšného Hrušova): Chceli sme ešte zamotivovať hráčov dosiahnuť tretí úspech, i keď gro sezóny – vyhrať súťaž i pohár sme dosiahli. Hráči už možno boli v mysliach nastavení aj dovolenkovo, ale napokon sme zápas herne celkom dobre zvládli. Začali sme dobre, záver polčasu nás zastihol v útlme, inkasovať dva rýchle góly bolo nepríjemné. Klobúk dolu pred silou kolektívu, chlapci aj v takomto zložení dokázali manko zmazať. Vývoj sme zdramatizovali a mohli sme dokonať aj úplný obrat. Spravodlivá remíza, rozstrel so zápletkou. Aj chlapcom z Borova treba uznať kvalitu, odohrať vzájomný piaty zápas v sezóne bolo až „ponorkovou chorobou“. Gratulujem víťazovi, aj tam vidieť kus práce.

Víťazoslav Lukačik (tréner Borova): Prvý ročník Superpohára som vyhral ako hráč, tento trinásty ako tréner, taká bilancia poteší. V Borove to bol môj posledný zápas, budem sa futbalovo venovať už iba Medzilaborciam. V prvom polčase ma chlapci príjemne prekvapili hrou i pohybom, nasadením, zaslúžene sme viedli. V kabíne sme si niečo povedali, avšak na trávniku sa dial opak a bol som nemilo prekvapený. Lotéria na záver, som šťastný že Borov konečne získal aj Superpohár.

Matúš Naster (kapitán Vyšného Hrušova): Sezóna bola pre nás úspešná, škoda, že sme ju nezakončili aj Superpohárom. Nezvládli sme záver prvého polčasu, cez prestávku sme sa v šatni naburcovali, nebolo čo stratiť, zmenili sme herný štýl a skóre sa vyrovnalo. Rozstrel bol o šťastí, prialo Borovu.

Ivo Černega (kapitán Borova): V prvom rade chcem poďakovať organizátorovi za túto akciu. I keď nás pred zápasom vystrašila búrka, hracia plocha bola ideálna, divácka kulisa dobrá, ďakujem aj Pánu Bohu, že nám doprial Superpohár vyhrať, lebo ten klubu v zbierke úspechov doposiaľ chýbal. Zápas bol ak na hojdačke, dobrou hrou sme v závere prvého polčasu vývoj otočili. Po obrátke treba uznať, že súper bol lepší a minimálne to vyrovnanie si zaslúžil. Šťastie v rozstrele sa priklonilo na našu stranu.

 

Galéria víťazov: XII. (2016): Ulič – Borov 4:2 (2:1); XI. (2015): Ptičie – Belá n/Cir. 3:3 (2:2), na kopy 7:6; X. (2014): FK Humenné - Ptičie 1:1 (0:1), na kopy 4:1; IX. (2013): Kochanovce - Ulič  2:0 (1:0); VIII. (2012): Kamenica n/Cir. - Dlhé n/Cir 3:0 (0:0); VII. (2011): Košarovce - Ohradzany 1:0 (0:0); VI. (2010): Belá n/Cir - Udavské 3:2 (1:2); V. (2009): FK Humenné - Udavské 2:1 (0:1); IV. (2008): Ubľa - Borov 1:1 (0:0), na kopy 4:3; III. (2007): Pakostov - Ulič 2:2 (1:0), na kopy 5:4; II. (2006): Radvaň n/L. - V. Sitnica 4:0 (2:0); I. (2005): Medzilaborce – Radvaň n/L. 3:2 (1:1).

JOZEF ŠKUBA... Narodil 21. marca 1947 v obci Kamienka. Už od útleho detstva inklinoval k športu, jeho doménou boli futbal, stolný tenis a cyklistika. Spomenúť možno v tomto smere aj tretie miesto, ktoré získal na medzinárodných cyklistických pretekoch mládeže v Poľsku v rámci stretnutia mládeže v Krakove. Pracovnú etapu života začal v Belej nad Cirochou ako učiteľ (4 roky), potom odišiel do Bratislavy, kde sa študijne venoval žurnalistike. Po návrate do rodného kraja nastúpil v závode Chemlon na personálnom oddelení. Práve v tejto regionálne dominantnej fabrike sa spoznal so svojou neskoršou manželkou Máriou, s ktorou vychovali synov Mariána a Ľuboša a dcéru Mariannu. Pod prvé novinárske strany sa podpísal práve v Chemlone, neskôr sa naplno venoval žurnalistike. Zažil úspechy i pády regionálneho športu, spolupodieľal sa na Ankete najlepší športovec okresu Humenné, regionálny futbal ho vnímal aj ako predsedu ObFZ Humenné. Ako novinár sa zúčastnil o. i. aj futbalového stretnutia v rámci Pohára PVP: AEK Atény - FC Chemlon Humenné v Grécku. Po ťažkej chorobe zomrel 18. septembra 2002.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: