Skončiť na poslednom mieste nie je nič, čím by sa mužstvo mohlo vystatovať. Skôr to zvádza k ešte väčšej pokore, premýšľaniu, čo urobiť lepšie, aby to nabudúce bolo lepšie. Podobné otázky si v jeseni často kládli druholigoví futbalisti Trebišova. Slavoj  napriek zvýšenému úsiliu v závere zostal na nelichotivej pozícii a drží koncové svetlo. Lenže Zemplínčania sa nevzdávaj a tvrdia,  že na jar bude bič plieskať. Naznačil to aj najskúsenejší hráč mužstva Róbert Cicman.

Podobnú situáciu ste už v kariére zažili, takže viete, ako na polčasové“ sklamanie reagovať v druhej fáze ročníka. Je to tak?

„Vždy je to špecifické, ale je pravda, že to nie je pre mňa nová skutočnosť. Okúsil som to v MFK Košice, kde sme mali tuším po jeseni deväť bodov alebo do Nitry som prišiel tiež v čase, keď bola po prvej fáze ročníka posledná, ale stále sa to podarilo zachrániť. Pokiaľ v Trebišov zostane mužstvo pokope, záchrana sa podarí, hoci to bude veľmi náročné. Ja však verím tomuto tímu.“

Pred časom ste si veľa sľubovali od záverečných troch domácich zápasov, no možno ešte jedna výhra chýbala k väčšej spokojnosti.

„Nepredpokladáme, že vyhráme každý domáci duel a tak sa zachránime, ale chceli sme uhrať čo najviac bodov.  V zápase s Košicami nám chýbal k tomu iba krôčik, aby sme boli úspešní. Avšak ukázalo sa, že akonáhle hráme naozaj doma, je to iné, máme svoju silu a náš herný prejav je podstatne výraznejší.“

Bol hlavný dôvod toho, že ste v troch zápasoch vo finiši neprehrali to, že ste hrali na domácom štadióne, alebo forma kulminovala, lebo mužstvo si uvedomilo, že už nemožno otáľať pri naháňačke za bodovým úlovkom?

„ V lete sa budovalo nové mužstvo, prišli viacerí hráči vrátane mňa a spočiatku to nevypadalo ani na ihrisku, že sme jeden tím. Neskôr sme však s každým kolom rástli a v závere sme vygradovali našu fazónu.“

Lenže paradoxne práve pri rozbehu sezóny to bolo sympatické...

„To je dobrá poznámka... Je naozaj fakt, že v úvodných troch kolách na Petržalke, v Košiciach či Bardejove to vyzeralo herne dobre, darilo sa nám aj strieľať góly. Neskôr sme sa nevedeli uchytiť priaznivým výsledkom a to nás dávalo dolu. Veď na prvú výhru sme čakali naozaj veľmi dlho. To na mladých chlapcov nepôsobilo pozitívne, ocitli  sa pod tlakom pred každým ďalším duelom a to poznačilo aj ich výkon. Sme menej skúsený celok,  preto sme nezvládli stred jesennej časti, keď bolo treba zabrať a uchytiť sa výhrou.“

Prečo sa zrodili iba dve výhry?

„Bolo zopár zápasov, keď sme mali na to, aby sme obstáli, ale stále k tomu niečo chýbalo. Buď sme dostali vyrovnávajúci gól alebo sme inkasovali druhý gól, ktorý rozhodol o prehre či remíze. To nás ubíjalo.“

Pritom paradoxne v počte nastrieľaných gólov nie ste najhorší...

„Keď sme dali viac gólov, tak zlyhala obranná fáza a keď sme boli  v obrane pozorní ako mužstvo, tak sme pre zmenu nedokázali streliť rozhodujúci zásah.“

Top zápas podľa vás?

„V Košiciach, kde sme mali na dosah výhru či doma proti Petržalke.“

A kedy ste sa ako mužstvo hanbili?

„Asi v Banskej Bystrici, kde sme to nezvládli od prvej minúty či doma so Skalicou. Najsmoliarskejším bol zase duel s Púchovom, kde sme boli lepší počas celého priebehu, ale napriek tomu body si bral súper.“

Čo bude Slavoj musieť urobiť, aby jar dopadla úspešne?

„Máme pred sebou tri mesiace na prácu. Treba udržať kolektív pokope a možno by osožilo podľa uváženia zodpovedných získať jednu-dve vhodné posily. Nezanedbateľnou skutočnosťou je však to, že hráme väčšinu súbojov doma a preto verím, že sa udržíme v lige.“