Nie vždy sa po odchode do vyššej súťaže futbalista okamžite uchytí. Niekedy odštartuje ako raketa, ale potom skoro vyhorí, inokedy  presadenie sa trvá aj dlhší čas a zavše je to rozdelené i na etapy. Predsa len silnejšia konkurencia, kvalitnejšia súťaž a iné nároky chcú čas, aby si na to aktér privykol. Niektoré prvky z uvedených prežil na vlastnej koži aj Jakub Verčimák, ktorý sa vlani dostal z treťoligových Giraltoviec do druholigového Bardejova.

Tento hráč mal predtým v najvyššej regionálnej súťaži dobré meno a urobil si kvalitnú reklamu, vďaka ktorej sa dostal aj do Jedenástky VsFZ. Na jar odišiel na hosťovačku k susedom, v lete sa potom kontrakt predĺžil o ďalší rok. Má teda za sebou dve polsezóny. Najprv jarnú a potom jesennú. Boli rôzne z jeho pohľadu a sám ich aj odlišne hodnotí. Ešte stále nie je kmeňovým hráčom Partizána, uvidí sa, čo bude v tomto roku. Určite by bol rád, keby si vybojoval ešte silnejší štatút a pevnejšie zázemie. Inak, na začiatku ročníka sa objavil ešte načas v drese materského klubu, využil klauzulu o možnom štarte v Giraltovciach a až potom prišlo na rad ďalšie hosťovanie v bardejovských farbách.

Ako sa pozerá na svoj zástoj v druhej najvyššej súťaži? „Ešte v minulom ročníku som sprvoti veľa priestoru nedostával, ale postupne sa káder zúžil, pribudlo dosť zranených chlapcov a tak som prišiel k slovu i ja. Myslím si, že sa mi začalo aj dariť a  druhú časť jarných bojov minulého ročníka som absolvoval takmer kompletnú,“ vrátil sa ešte k jarnej fáze J. Verčimák. Nazdával sa, že si vtedy vybudoval primeraný odrazový mostík do aktuálneho ročníka. Lenže nebolo to také jednoznačné, prispeli k tomu aj objektívne prekážky. „Pripadal som si niekedy ako na hojdačke, moje výkony neboli príliš vyrovnané. Najprv som nastupoval v základnej zostave, po aklimatizácii to vyzeralo, že to bude dobré. Lenže po období, keď som bol pravidelne v akcii, prišli zase úseky, keď som bol na lavičke náhradníkov. Nebolo to teda z mojej strany ideálne.“ Naposledy absolvoval  v základnej zostave duely proti L. Mikulášu a FC VSS Košice. Určite by rád v nastávajúcich bojoch bol na očiach ešte častejšie. Lenže aby sa tak stalo, musí byť najprv zdravotne úplne fit. „Vlani som sa zranil, vypadol som tuším na nejaké dva-t ri týždne a prišiel som aj o formu, pohodu. Bolo to pre mňa náročnejšie dobehnúť zameškané.“ Natiahnutý postranný väz v kolene nebola jediná galiba, ktorá ho postihla v minulých mesiacoch. V zime mal zase problémy so zadným stehenným svalom a vynechal zase niekoľko dní v príprave.

„Po zranení sa hráč oveľa zložitejšie dostáva do takej výkonnosti, akú by potreboval. Viem, o čom hovorím, lebo forma, ktorú som mal na začiatku, mi neskôr ušla. Takže minulá jar bola v mojom prípade vydarenejšia než jeseň. Hoci porovnávať sa to nedá, predsa len už bol iný káder a aj iné očakávania odo mňa.“ Gólovo nebol úplne „mimo“, ale celkove čakal, že predvedie ešte lepšie výkony. „Pokiaľ sa mužstvu darí a hráči sú v primeranej forme, nie je jednoduché naskočiť znovu do rozbehnutého vlaku. Musel som len čakať na vhodnú príležitosť a na situáciu, ktorá mi nahrala do karát. Po zranení to už nebolo také presvedčivé  a nepodobalo sa to na mňa z predošlého obdobia,“ vyslovil sebakritiku J. Verčimák, ktorý si ale nepripúšťal alternatívu, že by z Partizána predčasne musel odísť. „Káder je dosť úzky, takže som sa nazdával, že si vybojujem svoju pozíciu, hoci stať sa môže všetko. Lenže som optimistom a teším sa na nastávajúce boje. Cítim sa lepšie ako v lete. V prípravných zápasoch hráči rotujú, celý duel som ešte neodohral a tak neviem, ako to bude po kondičnej stránke. Mám však dobrý subjektívny pocit. Už všetci myslíme na ligové boje, ešte skôr na nadstavbu, hoci najprv treba zvládnuť kolá v základnej časti. Bol by som rád, keby sa mi podarilo formu stabilizovať na primeranej úrovni, nepodliezať latku a nemať také výkyvy ako v jeseni,“ dodal J. Verčimák.