Zdá sa, že sa v Tatrane Prešov skončila jedna hráčska éra. Po aktuálnych odchodoch napríklad Katonu, Streňa, či Dupkalu už zelenobiely dres nebude nosiť ani Jozef Talian. Tento skúsený gólman – napriek tomu – že mal platný kontrakt do konca roka – neodštartuje nový druholigový ročník u zástupcu zo Šariša. Koniec koncov tak trochu sa to dalo aj očakávať vzhľadom na niektoré skutočnosti, ktoré sprevádzali klub aj dianie na tomto poste v uplynulom období.

„Momentálne sa pripravujem iba individuálne a riešim mnoho iných vecí aj súkromného charakteru, takže som dosť rozbehaný a príliš som svoju budúcnosť ešte nemal čas riešiť. Pravda je taká, že som voľný hráč a chcel by som uviesť na pravú mieru aj informácie, ktoré sa objavili v médiách, že Tatran so mnou predčasne ukončil spoluprácu. Nie je to tak, lebo ja som prišiel s návrhom, aby som mohol odísť skôr, ako mi vyprší zmluva a dal som výpoveď. O rozviazanie kontraktu som teda požiadal ja a bola to oficiálna výpoveď. Vedno s manažérom sme si sadli a po debate sme túto záležitosť uzavreli. Predostrel som svoje pocity s tým, že v mojom ďalšom pôsobení v tomto klube som nevidel nejaký zmysel." Moderne sa tomu hovorí pocit vyhorenia a ľudia to zažívajú bežne v iných zamestnaniach. Aj v športe takáto únava môže kedykoľvek prísť. „Už toho bolo dosť na mňa. Hoci výkonnostne si myslím , že som bol na tom dobre, ale ako tímu sa nám prestalo dariť a bolo to náročné na psychiku. Nikoho nebaví vyťahovať podchvíľou loptu zo siete a prehrávať víkend čo víkend. Už v zime som začal premýšľať nad tým, či ešte vôbec má význam v takomto prostredí sa pohybovať a či chcem byť jeho súčasťou.“ Skutočnosť bola i taká, že v jeseni začal pravidelne dostávať šancu mladý brankár Slančík, na jar zase Lukáč. Bolo to pre ostrieľaného gólmana deprimujúce zistenie? „Neprekážalo mi to, že som už nebol pravidelne v bráne, lebo Tatran milujem celým srdcom a každému, kto ide do brány alebo celkovo každému hráčovi želám čo najlepšie. Nie som nejaký samoľúby, ale dospelý človek, ktorý už má niečo za sebou, ale išlo o to, že vo vnútri som pociťoval frustráciu. To je to isté, ako keby novinára nebavilo robiť ďalej svoju robotu na tom mieste, kde momentálne je,“ riekol 32-ročný ochranca svätyne, ktorý bol v prešovskej svätyni päť rokov. No v uplynulom ročníku sa nedostal ani na hranicu desiatich odchytaných zápasov. „Sedem alebo osem kôl som absolvoval, na jar ani jedno. Ja som avizoval v zimnom období, že chcem skončiť a klub riešil tento post získaním mladého gólmana.“

Čo bude ďalej robiť vo futbale, to ešte sám nevie. „Rád by som ešte rok-dva strávil medzi žrďami, hoci už sa aj postupne orientujem na trénovanie nasledovníkov. Momentálne sa teda pravdu povediac rozkukávam na viacerých frontoch a čakám na vhodnú ponuku. Žiadnej sa nebránim, všetko záleží na prístupe, ľuďoch.“ Je zaujímavé, že takáto persóna ešte nemá na stole rad možností, z ktorých by si vyberala.  „Nuž, už som starý, brankárov v mojom veku už mnohí nechcú a nikto nedá za Taliana peniaze, pokiaľ on o dva roky skončí... A aká súťaž je pre mňa zaujímavá? Trúfnem si pokojne na druhú ligu, ale nezavrhujem ani regionálne zápolenia, trebárs tretiu ligu. Nemám s tým problém, rád by som si zachytal niekde už bez stresov a nervov,“  riekol na margo vyhliadok do budúcnosti Jozef Talian.