V ostatných rokoch bol tréner Emil Jacko pevne spojený s futbalom v Lipanoch. Lenže vlani na jar – v apríli – sa rozhodol opustiť lavičku ŠK Odeva a odvtedy neviedol žiadny tím. Lenže bolo len otázkou času, kedy sa znovu ujme funkcie kouča v daktorom klube. Tak sa aj stalo a v druhej polovici januára sa stal hlavným kormidelníkom poľského štvrtoligistu Watra Bialka Tatrzanska. To bol ústredný dôvod na to, aby sme ho vyspovedali.

Pravdaže, trošku ste si potrebovali odpočinúť a nabrať nový elán. Bolo viac záujemcov o vaše služby?

„Objavilo sa zopár možností, ale táto ma zaujala najviac vzhľadom na to, že je to zahraničný tím. Ide o moju prvú, a možno aj poslednú trénerskú anabázu v cudzine. Bola to pre mňa výzva, prezident klubu ma oslovil s tým, že ideme to zachrániť. To bola pre mňa podstatná motivácia.“

Máte hráčov zo Slovenska – Ivana Pončáka, Vlada Staša, Pavla Cicmana a Mateja Sivu, ale aj z iných krajín. Odkiaľ?

„Nuž, je tam zmes borcov z rôznych štátov. Po poľsky  dohovoriť sa nemám problém, tento jazyk ovládam veľmi dobre, ale musím sa zlepšiť v španielčine, lebo trénujem dvoch chlapcov z Kolumbie. Okrem domácich hráčov na súpiske je aj futbalista z Ukrajiny.“

Z toho tiež vidno, že ak účastník piatej najvyššej súťaže si môže dovoliť angažovať toľko cudzincov, nemá problémy so zázemím...

„To určite nie, futbal v tejto krajine má iné postavenie než u nás. Bol som príjemne zaskočený, aké možnosti sú v tomto malom mestečku. K dispozícii sú plochy s prírodným aj umelým trávnikom, športová hala, vedľa je klzisko, takže veľa možností na športové vyžitie sa.“

Bývate tam alebo dochádzate?

„Cestujem vedno s chlapcami na tréningy i zápasy. V zime to bolo trošku komplikovanejšie, lebo sme využívali umelý trávnik v Nowom Targu, čo je dvanásť kilometrov od Bialky, z Lipian to mám do môjho pôsobiska  92 kilometrov.“

Súťaže stoja aj v Poľsku...

„Tesne pred úvodným jarným kolom v polovici marca sa všetko zosypalo. Teraz sa chlapci udržiavajú v kondičke na základe individuálnych plánov a čakáme, čo bude ďalej. V tejto krajine majú všetky súťaže stop do 24. apríla, dovtedy sa určite so zverencami neuvidím. A ktovie, či po tomto dátume sa bude pokračovať... “

Spomínali ste záchranárske práce, ako dopadol klub po jeseni?

„Je na predposlednej priečke, pričom štyria na posledných priečkach vypadávajú. Keby sa hralo, už úvodné kolá by nám  veľa napovedali, či je záchrana reálna, lebo sme sa mali stretnúť s rovnako ohrozenými tímami.“

Na základe toho, čo ste zažili a videli na videu, ako hodnotíte úroveň účastníkov z tejto súťaže?

„Bol som zaskočený úrovňou zápolení a rovnako aj chlapci zo Slovenska. Je to o rýchlosti, nasadení, bojovnosti, kombinačnej pestrosti. Takže sme sa tešili na konfrontáciu o body, škoda, že sa to vidnou koronavírusu nepríjemne zvrtlo. Náš klub  zobral prípravu a jarné boje naozaj vážne, však už len to, že som mal voľnú ruku pri dopĺňaní súpisky, mnohé napovedá. Mimochodom, v príprave sme vyskúšali 29 futbalistov, aby sme vybrali tých najlepších. Všetci hráči  sú srdciari a to si cením.“