Byť korunným princom je na jednej strane pocta, ale na strane druhej aj dosť frustrujúca skutočnosť. Presviedčajú sa o tom aj vranovskí treťoligisti, ktorí síce ešte nadobro nestratili nádej na obsadenie prvej priečky, no je to skôr v rovine fantázie ako realita. Navyše sa v ostatnom čase dva razy presvedčili, že súperi ich ambície neberú na vedomie a snažia sa im strpčiť život. To sa ukázalo aj naposledy v meraní síl so Svidníkom, na ktorý sme si tiež posvietili v rozhovore s útočníkom Pavlom Bellásom.
Po necelých dvadsiatich minútach sa zdalo, že hostia odídu domov s výpraskom, ale konečný výsledok nasvedčoval, že to bolo oveľa napínavejšie než sa ukazovalo v úvode. Prečo?
„ Dali sme dva rýchle góly, ale potom po chybe v našej defenzív hostia znížili, čo malo za následok zdramatizovanie priebehu duelu. Do sedemdesiatej minúty sme čakali na tretí zásah, no súper zase odpovedal a tak to bolo napínavé až do konca. Musíme sa vyvarovať zaváhaní, aké sa vyskytli teraz, aby sme si to zbytočne nekomplikovali. Veď Svidníčania sa spoliehali iba na brejky, boli tri razy pred našou bránou, no napriek tomu dali tri góly. Pritom sme mali viac šancí, no ťažké bolo presadzovať sa proti konkurentovi, ktorý hral s piatimi obrancami a úporne bránil. Preto nám tréner aj cez pauzu prízvukoval, aby sme nenakopávali loptu, ale hrali cez krídelné priestory a odtiaľ posielali centre do šestnástky. V druhom polčase sme si to zobrali k srdcu a už to išlo lepšie.“
V jeseni ste pod Duklou vyhrali tiež len tesne, ako si spomínate na tento duel?
„Tam som bol vylúčený, hoci podľa mňa červená karta nemala byť, ale k tomu sa vracať už nemienim... Vtedy bol nekvalitný terén, takže o futbale príliš nemohla byť ani reč. Súper dal z jednej štandardky gól a celý zápas sa bránil. Celkovo sa však nedá povedať, že by nám hra tohto celku nesedela. Boli to jednoducho špecifické duely.“
Naposledy ste dva razy skórovali, ako si tieto momenty spomínate?
„Prvému zásahu predchádzala pekná spolupráca nášho tímu, nasledoval center, stopér Bednár mi loptu predĺžil, ja som ju doklepol hlavičkou do brány. Druhý gól som dosiahol zase hlavou po perfektnom centri Mihoka. Na jar som dosiahol dosiaľ päť gólov, takže celkom mi to ide, hoci vždy je to zásluha celého celku.“
Jeden z dvoch pokutových kopov bol nariadený za faul na vás, ako je to s exekútormi penált vo vašom tíme?
„Sú na to určení traja adepti. Pokiaľ ide o mňa, nemám s tým problém, ale jedenástky zahrávajú iní, čo sú tu dlhšie.“
V predošlom kole s Krompachmi ste prekvapivo zaváhali, čo bolo príčinou?
„Bol to zvláštny zápas. Ujali sme sa vedenia a mysleli sme si, že vyhráme 4:0, lenže urobili sme veľa chýb a nepremenili sme navyše šance. Preto sme na to doplatili.“
Určite by bola motivácia Vranova iná, keby sa šláger s Košicami hral niekedy na konci súťaže a všetko by bolo otvorené...
„Súhlasím. V Košiciach sme nepodali najlepší výkon, hoci kulisa bola fantastická. Škoda toho, že sme neuhrali aspoň bodík.“
Odstup za lídrom je značný, ako vnímate túto pre vás neveselú skutočnosť?
„Treba sa pozrieť pravde do očí a nenavrávať si to, čo je už menej reálne. O víťazovi je na neviem koľko percent už rozhodnuté a my sa zameriavame na to, aby sme si ustrážili hlavne svoju pozíciu. Každý duel považujeme za rovnako dôležitý aj najbližší, aj ďalší. Chceme zakaždým ukázať svoju kvalitu nehovoriac o tom, že nám na chrbát dýcha Humenné.“