Vyšné Opátske už tiež stratilo nádej na prvenstvo v najvyššej regionálnej futbalovej súťaži, no napriek tomu aj naposledy dominovalo hladko v Prešove v súperení s rezervou Tatrana. Pre Mojmíra Trebuňáka mal tento duel špecifický náboj, lebo od svojho odchodu z klubu zo Šariša sa prvý raz konfrontoval s hráčmi v zelenobielom drese ako rival.
Vystúpenie mu vyšlo, dal aj gól a prispel k hladkej výhre svojho tímu. „Okrem Haladeja som takmer už nikoho nepoznal, lebo išlo o mladých chlapcov – dorastencov. A aký to bol pocit? Samozrejme, nejaké spomienky sa mi vybavili, však som bol v Tatrane rok, takže som prechovával aj istý rešpekt voči tomuto klubu a ľuďom, ktorí tam pracujú. Akurát bolo také čudné prostredie, lebo hlavný štadión už je na nepoznanie, zbúraný, ihrisko bolo inej kvality, než na akú som bol zvyknutý,“ rozhovoril sa tento borec, ktorý si na stavenisko okolo hracej plochy nevedel zvyknúť a pripomínalo mu to skôr nejaký prípravný duel. Výhra ho však tešila, menej už to, že vyhrali aj Lipany a zabezpečili si úspech v súťaži. Celok FK dosiahol siedmy triumf v rade a rovnako ako predtým sa strelecky uplatnil. „Domáci boli behaví, snaživí, hrýzli. Boli aktívni, predviedli niekoľko pekných futbalových momentov, no našej strane boli skúsenosti, prehľad, futbalový rozum. Dokázali sme premeniť prvú šancu, potom druhú. Po polhodine sme vyhrávali rozdielom triedy a hoci domáci znížili, na začiatku druhého dejstva sme znovu skórovali a už sme zápas kontrolovali. Mali sme ešte zopár sľubných možností a náš úspech mohol byť výraznejší. Niekoľkokrát výborne zasiahol brankár Prešova alebo hostitelia vyhlavičkovali loptu z bránkovej čiary.“
V. Opátske mohlo ešte viac zdramatizovať boj o celkový triumf v zápoleniach, lenže samé si to spackalo. Hlavne séria troch zápasov bez plného bodového zápisu bola rozhodujúca. Išlo o domácu prehru s Vranovom, remízu v Plavnici a ďalšiu domácu remízu s Lipanmi. Ktorý z týchto výsledkov vás najviac mrzel? „Vranovčania nás vyškolili z efektivity. V Plavnici sme sa trápili a rozhodujúci gól sme nedokázali streliť. Proti Lipanom sme ho síce dali, ale nebol uznaný . Kvôli údajnému ofsajdu, hoci keď sme si pozerali videozáznam, nevideli sme porušenie pravidiel.“ Po týchto zaváhaniach sa však dostavila správna iskra, mužstvo sa nabudilo a v kuse vyhrávalo. „Lenže bolo už neskoro. Boli sme optimisti a predpokladali sme, že Lipany niekde zakopnú, no ustrážili si náskok, hoci aj po tesných výhrach. Majú svoju kvalitu, skúsenosť, vedia, čo chcú a išli cieľavedome za prvenstvom.“ Nedala sa obísť ani vstupná prehra na jar v zápase so Sninou. „Bol to špecifický zápas, prvý v tomto roku, no zase sme si to sami pokazili. Bol to náš najslabší výkon, chceli sme hrať niečo, na čo sme neboli nachystaní, čo sme netrénovali a neukázali sme svoju pravú tvár. To sa nám vypomstilo." Mnohí odborníci a rivali hovoria, že V. Opátske má dlhodobo najkvalitnejší káder a predvádza najvyspelejší futbal v III. lige. Lenže bonus v podobe prvenstva chýba. „Slová pochvaly od iných tešia, lenže pravda je aj taká, že konkurenti sa vždy proti nám vyburcujú a odovzdajú maximum, chcú nám to znepríjemniť. U nás sa v zime hovorilo o tom, že ideme na postup. Nevyšlo to teraz, uvidíme, čo bude v ďalšej sezóne. Určite mužstvo máme kvalitné, škoda, že sa Paťo Grega zranil, lebo by bol jedným z rozdielových hráčov. Pokiaľ ide o budúcnosť, treba udržať mužstvo pokope a stále udržiavať vysokú motiváciu, aby sme boli v novej sezóne ešte silnejší,“ dodal M. Trebuňák, ktorý ešte definitívne nepotvrdil, či zostáva v FK aj naďalej. „Neviem to s určitosťou, hoci malo by to tak byť...“