Vstup do záverečnej fázy tohtoročného diania v II. futbalovej lige hráčom Popradu vonkoncom nevyšiel a hladko podľahli doma Podbrezovej. O názor na vystúpenie sme požiadali Mateja Grešáka.

Zápas ste nedohrali, v prvom polčase ste boli striedaný – prečo?

„Ešte v úvodných minútach došlo ku kontaktu s protihráčom, mal som nakopnutý sval pri píšťale na nohe. Po odvrátenom rohovom kope hostí som preberal loptu, súper  ju chcel odkopnúť, no nepríjemne ma trafil  Skúsil som to rozbehať, ale postupne som zistil, že to nepôjde, preto som išiel predčasne dolu. Bol som smutný z toho, že som mužstvu už nepomohol.“

Prvá  necelá polhodina vyšla, udržiavali ste bezgólový stav, ale potom prišiel prvý zásah a na konci prvého polčasu druhý gól Podbrezovej, ktorý vás zrejme poriadne nalomil...

„Gól do šatne vždy dvojnásobne zabolí. Nehovoriac o tom, že sme mladý tím bez skúseností. Na začiatku druhého polčasu prišiel tretí gól hostí a vtedy už bolo každému jasné, že to neotočíme.“

Výhra rozdielom triedy bola teda neodškriepiteľným  odrazom kvality súperov?

„Určite. Hostia boli futbalovejší a lepší, my sme chceli niečo hrať, ale nevychádzalo nám to.“

Mohli hostia vyhrať aj výraznejšie?

„Pravdaže. Mali dosť šancí, ale neraz nás podržal brankár Pohoriliak, ktorý sa postavil medzi žrde prvý raz v tomto ročníku a bol ozajstnou oporou. Hlavne jemu môžeme vďačiť za to, že sme nedostali ešte výraznejší výprask. Na hosťoch bolo od začiatku vidno, že tento zápas bude pre nich jednoduchší ako pre nás.“

Boli nejaké možnosti aspoň na strelenie čestného úspechu?

„Pravdu povediac sme sa do žiadnej šance nedostali, iba tuším raz sme ohrozili bránu súpera zo štandardky.„

Zápas bol bez diváka, za tejto situácie bolo možno aj lepšie, že nevidel vašu hladkú porážku?

„Nuž, ak hráč cíti podporu fanúšika, tak mu to pomôže. Pokiaľ diváci povzbudzujú, je to vítaný doping. Takže keby bolo publikum na štadióne, boli by sme to všetkými desiatimi privítali.“

V uplynulom období bol tréningový proces improvizovaný, zanechal negatívne dozvuky na vašej hre?

„Určite. Keby sme trénovali a hrali bez prerušenia, rozhodne by sme sa ukázali v lepšom svetle. Tréning celého kolektívu sa nedá nikdy ničím nahradiť.“

Po tomto zápase ste sa ešte „pevnejšie“ usadili na dne...

„Na tabuľku neradno radšej ani pozerať, ale to neznamená, že sme rezignovali. Naopak, budeme sa snažiť v ďalších zápasoch niečo uhrať a dúfam, že budem pri tom aj ja. Verím, že sa rýchle  zotavím zo zranenia. Nerád by som chýbal i preto, že už v predošlom období som mal herný výpadok kvôli natiahnutému zadnému stehennému svalu.“