Popradská súpiska obsahuje niekoľko známych mien, borcov s patričnými futbalovými skúsenosťami. Preto aj nároky na hru predvádzanú týmto druholigovým kolektívom sú podstatne vyššie než u iných účastníkov súťaže. Lenže nie  vždy mená sú automatickou zárukou kvality a samotní matadori vedia, že musia dennodenne na tréningu i v každom stretnutí dokazovať opodstatnenosť svojej prestíže. Aj o tom bol náš rozhovor s jedným zo zrelých hráčov – Vladimírom Kukoľom.

Ste rodák aj odchovanec zo Spišského Podhradia, sledujete po očku počínanie si bývalých spoluhráčov, kamarátov a prípadne ste už uvažovali aj o tom, že raz v materskom klube zakončíte i svoju kariéru?

„Na to neviem odpovedať, som spokojný  s pôsobením v Poprade a neplánujem odísť ešte na futbalový dôchodok. Hoci vedel by som si predstaviť, že by som raz pozíciu hráča nahradil trénerským remeslom.“

Hrali ste aj v susednej Spišskej Novej Vsi najprv v doraste a potom ste sa začlenili i medzi seniorov, poznáte tam ešte niekoho?

„Pravdaže, je tam Lukáš Kováč či Karol Sedláček.“

Vlani ste  prišli do Popradu, keď sa Myjava odhlásila z prvej ligy – urobili ste dobre?

„Myslím si, že áno. Rád by som pomohol tomuto regiónu, aby sa vzmáhal vo futbale, však vieme, aká je situácia teraz v druhej lige, keď okrem Popradu sú ostatní dolu. Mal som síce vtedy i iné ponuky – napríklad z Poľska či našej prvej ligy, ale viac menej kvôli rodine a dievčatám, ktoré sú školopovinné, som sa rozhodol, že budem doma. Inak, v Myjave som bol spokojný a keby to tam neskončilo tak ako skončilo, pravdepodobne by som tam bol doteraz.“

Takže ste načas „zakryli“ ambície hrať medzi elitou??

„Verím, že sa mi raz podarí návrat do prvej ligy a bolo by pekné, keby to bolo s Popradom. Bolo by fajn, keby podtatranský región mal zastúpenie i v najvyššej súťaži, však v Poprade pre to zainteresovaní robia maximum. Čaká nás pohárové súperenie s Michalovcami a to nastaví zrkadlo, či máme na to, aby sme si merali sily s prvoligistami.“ 

Poďme ku kádru FK - je vás tam niekoľko, čo máte nad 30 rokov. Je to výhoda, alebo trošku aj skutočnosť na zamyslenie, ak berieme do úvahy perspektívu?

„Výhodou je, že oplývame skúsenosťami a niektorí chlapci sú vskutku profesionáli, ktorí príkladne makajú a sú ťahúňmi,  sú príkladom pre ostatných. Určite to má však aj inú stranu mince týkajúcu sa omladenia kolektívu, hoci naposledy prišli mladší, ktorí oživili hru a ak budú zdraví, budú prínosom.“

Pokiaľ je v mančafte  jeden-dvaja starší, tak tí majú zväčša hlavné slovo. U vás funguje akási rada starších?

„Presne tak, snažíme sa mladších usmerňovať, poradiť im. Aj trénerom sa lepšie robí, ak majú niekoľko ostrieľaných zverencov, hoci zase niekedy práve matadori sa ťažšie podvolia novým metódam trénera.“

Váš názor na počínanie si Popradu v jeseni? Iste by ste privítali, keby ste mali o pár bodov viac a nebol by napríklad  výbuch s Liptákmi?

„Lopta je guľatá a tento duel nám vôbec nevyšiel. Poučili sme sa z toho, že nesmieme sa nikdy vzdať, rezignovať za žiadneho stavu. Hlavne kvôli našim fanúšikom.“

Odráža postavenie celkov v popredí pelotónu ich silu?

„Líder z Pohronia je zaslúžene na čele, veď prehral iba raz. My sme s ním hrali vyrovnanú partiu a po prestávke sme boli lepší. Máme ho v odvete doma a máme mu čo vracať a rovnako tak Skalici, kde sme tiež vysoko prehrali a herne sklamali. Spravidla sme neboli nikdy slabšími, len nám azda chýbalo viac šťastia. Každý súper bol zdolateľný,  preto nás mrzel i ďalší domáci duel s Prešovom.“