Tréner Marián Merkovský je známy tým, že sa snaží vždy ísť na maximum a k tejto zásade vedie aj svojich zverencov. Nie je mu po srsti, pokiaľ sa síce mužstvo drží nad vodou, ale on vie, že môže dosiahnuť ešte viac. Záhradné síce figuruje po jesennej časti v pokojnom pásme, no situácia za oponou v ŠK je podstatne napätejšia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Viac o podrobnostiach prezradil samotný lodivod, ktorého sme oslovili v súvislosti so zimnou prípravou.

Aké novinky máte v tomto období?

„Neviem, odkiaľ začať... Azda tým, že je to celé rozhárané a z roka na rok viac a viac. Neviem, či opadla eufória a ľudia sa už nasýtili futbalu. Slovom, z roka na rok sa náročnejšie pracuje.“

Čo máte na mysli?

„Ako každý dedinský klub, aj my súperíme s nedostatkom hráčov. Nemyslím iba kvalitu, ale doslova kvantitatívne. Borci uprednostňujú pochopiteľne zamestnanie či školu. Starší hráči sú na tom lepšie, lebo majú dajaké návyky a sú ochotní trénovať, u mladších je to horšie. Tí majú najskôr na perách otázku – čo za to? Pritom neraz ani nič ešte neukázali. Preto úroveň súťaží je stále slabšia.“

Ktorých hráčov už nemáte na súpiske?

„Cigán a Jánošík odišli do Koprivnice, Ďadovský skončil s činnosťou. Mali sme predtým piatich Srbov, o troch z nich – Filipoviča, Stošiča a Pavloviča - sme neprejavili záujem. Navyše Molčan sa zranil.“

Spomínali ste pred časom, že všetko staviate na dobrej partii. Je to tak naďalej?

„Práveže nie. Vlani sa veľa hráčov sa zranilo a preto sme boli nútení v lete doplniť káder o legionárov a vzťahy v šatni sa trošku naštrbili. Klíma už nebola taká ako predtým.“

Takže veľa dôvodov na pohodu nemáte?

„Určite nie, ak zavrieme obe oči, tak máme čo robiť, aby príprava splnila požadované parametre. S tým sa však neboríme len my, ale aj iní.“

Získali ste nejaké posily?

„Zatiaľ nikoho. Akurát sa bývalí rekonvalescenti postupne vracajú do diania. Sú to brankár Kmec, Luterančík, Straka, Kačmár.  Grešák sa vrátil po dlhšej pauze spôsobenej pracovnými záležitosťami. Pravdaže, nemôžeme očakávať od hráčov, ktorí niekoľko mesiacov či viac než dva roky nehrali, nejaké zázraky. Preto nastávajúce boje vnímame, že to bude skôr o zábave, ako o dajakých výkonnostných očakávaniach.“

Prečo sa vám nepodarilo zohnať nových futbalistov?

„Po skončení jesennej časti bola neistá situácia, ani ja som nevedel, čo bude ďalej. Avizoval som, že chcem skončiť a rovnaký postoj zaujal aj manažér Kačmár. Do dnešného dňa to ide zotrvačnosťou a chýba primeraný elán k tomu, aby sme čosi naštartovali. Neviem, kam smeruje stratégia klubu. Máme dosť bodov a nehrozí obava o udržanie sa, preto podľa mňa nie je entuziazmus na dosiahnutie nejakých ambícií. Je na funkcionároch, ako sa k dianiu postavia v lete, hoci teraz už bol vhodný priestor na vytýčenie cieľov.“

Dotkli ste sa myšlienky, že ste zamýšľali skončiť. Prečo ste zostali?

„Moja predstava, ako pracovať v ambicióznom klube, je trošku iná. Mojím zámerom bolo, aby bola konkurencia a tím sa niekde posúval, aby chlapci cítili tlak a mladší popri starších rástli. To však nebolo možné, lebo nikto nevedel, ako bude futbal v Záhradnom pokračovať a s kým bude pokračovať. K zmene môjho postoja prispeli hráči, ktorí naznačili, že ak odídem, odídu aj oni. Nechcem povedať, že všetci, ale určite dosť jednotlivcov. Inak, vnímal som aj názory kritizujúce prítomnosť legionárov, ale pri masívnych zraneniach iné riešenie nebolo, lebo nastupujúca generácia má výrazné resty a navyše mládežnícke tímy nemajú dostatok súcich hráčov. Takže Srbi prišli preto, aby preklenuli zlé obdobie a určite nie z dôvodu, že zaberú miesto domácim chlapcom. Lebo niektorí z nich nemajú na to, aby hrali čo len siedmu ligu, nie štvrtú... Taká je pravda, ktorú však niektorí nechcú vidieť. Preto ma znechutilo hádzanie polien pod nohy, no rozhodol som sa, že vedno s manažérom to ešte do konca ročníka potiahneme. Zostal som hlavne kvôli tým zverencom, ktorých som sem dotiahol a cítil som istý záväzok voči nim.“