Na každého raz príde. Do tohto víkendu v druhej najvyššej súťaži suverénne kraľovali Dubničania, ktorí kráčali od víťazstva k víťazstvu. Lenže prišiel čas, keď si aj oni vylámali zuby a stalo sa tak na pôde ambiciózneho Popradu. Východniari pripravili lídrovi prvú prehru v sezóne, prvú stratu bodov vôbec a hoci hostia zostali na čele pelotónu, predsa si uvedomili, že konkurencia im nič nedaruje. O tom, prečo Podtatranci obstáli, sme hovorili s kapitánom FK Štefanom Zošákom.

Čomu hlavne pripisujete, že ste dostali prvý tím pelotónu na lopatky?

„Po prehre v Banskej Bystrici v predošlom kole sme avizovali, že to mienime odčiniť a pokoriť lídra. Do zápasu sme vstúpili veľmi dobre a mali sme dosť šancí už v prvom polčase. Škoda, že sme zase viaceré príležitosti nepremenili a preto bola dráma až do záverečných minút. Zahodené šance nás mrzeli, zdramatizovali sme si to sami, prišla zbytočná nervozita, lebo sme mohli mať úspech spečatený podstatne skôr. Našťastie sme si už radosť nenechali vziať a naša výhra bola zaslúžená.“

Možno práve spomínané zakopnutie pod Urpínom bolo aj v čomsi osožné...

„Vtedy sme boli v útočnej fáze nuloví, mali sme možno jednu vyloženú šancu, čo je naozaj málo. Do šancí sme sa nedostávali, hrali sme skôr v strede poľa a urobili sme chyby, ktoré domáci využili. Niekedy v športe musí človek padnúť aj dolu , aby sa pomaly mohol štverať hore. Prvý krok v tomto smere sme proti vedúcemu tímu teda zvládli.“

Hostia vás ani raz nenechali dlho sa tešiť z dvojgólového vedenia, boli aj pochybnosti, či nezmažú úplne manko?

„Každý inkasovaný gól trošku otrasie mužstvom, ale stále sme si verili a vrhali sme sa znovu a znovu do ofenzívy.“

Dubnica má výbornú produktivitu, zrejme ste boli na taktickej porade upozorňovaní na to, aby ste ustrážili jej hráčov v blízkosti vašej brány?

„Vedeli sme, že súper strelil v troch predošlých vystúpeniach vonku desať gólov, čo je naozaj pozoruhodná bilancia a dokumentuje to, aký je silný v ofenzíve. Dávali sme si pozor na brejky. Celkove Dubnica má mladé, menej skúsené mužstvo, ale značne  behavé, snaživé, čo predviedlo aj u nás.“

Pravdaže, ťažili ste aj z fanúšikovskej podpory - 1422 divákov - bola dostatočná?

„Keď sa darí, tak je energia z tribún zjavná a až na zápas so Skalicou, ktorý sme smoliarsky prehrali, nás diváci stále ženú dopredu. Preto body a výhry patria aj fanúšikom a verím, že bude chodiť s pribúdajúcimi zápasmi čoraz viac divákov. Možno raz príde čas, že sa štadión celkom zaplní.“