Pred derby Ptičie – Kamenica n/Cir. (0:0) v JAKO 5. lige (skupina Vihorlatsko-Dukelská) sa udiala na trávniku milá udalosť. Za asistencie potlesku futbalistov oboch tímov ako aj divákov. Otec a syn Dzemjanoví, starosta obce Martin a predseda klubu Albert, blahoželali čerstvému 50-nikovi, ktorého pri ptičanskom futbale každý pozná. Ľubomír Repko je funkcionárskym Hačurom od roku 1996. Teda takmer polovicu svojho života, 24 rokov, spája svoj život s činnosťou TJ Ptava NV Ptičie.

Obec pri Vtáčom údolí sa stala oslávencovým rodiskom 16. septembra 1970. Chlapec vyrastal medzi rovesníkmi v tradičnom prostredí. Keď prišli šarvanci zo školy, taška skončila hneď v kúte izby a poď ho na futbal. Kto neprišiel, len ťažko sa udržal v partii. A to mali iba jedinú loptu...

Futbalové začiatky ubehli logicky v rodnej obci. Najskôr žiacke oficiálne začiatky, potom v dorasteneckom veku aj prvé futbalové dramatické chvíle.

„Na humenskom futbalovom ihrisku Pri mlyne sme bojovali o postup s Ohradzanmi. Prehralo sa 2:3, keď sa funkcionári nášho klubu  rozhodli, že nechcú hrať vyššiu súťaž. To ma naštartovalo k odchodu do Jasenova. Vtedy tam trénoval Janko Lukčo a pobudol som pod Jasenovským hradom tri roky. Zišla sa dobrá partia – Maťo Friga, Marián Šuľák, Horvát a mnohí ďalší.“

Po vojenčine už nastúpil iba na pár stretnutí. Ptičie hralo II. triedu okresnej súťaže. Okúsil trávniky v susednej Kamienke či Lackovciach, ale hneď v mladom veku, ako 26-ročný, usadol do pozície funkcionára klubu. No, usadol. Stal sa vedúcim mužstva – žiakov, dorastencov i mužov.

Ktoré obdobie považuje pri futbalových „Hačuroch“ za najlepšie? „Tuším v roku 2014 sme vybojovali postup do 5. ligy, pričom v I. triede sme vyhrali aj Pohár Nexis Fibers a ObFZ Humenné. Hneď v premiére sme skončili druhí v tabuľke za FK Humenné, o vlások nám unikol postup do 4. ligy. Doma sme Humenné porazili 2:0, zápas sledovalo možno päťsto divákov. Favoritovi súťaže sme dýchali na krk dosť dlho, až štyri kolá pred záverom sa nám utrhol a vytvoril si rozhodujúci náskok. O rok neskôr nám v tabuľke patrilo 4. miesto, po sezóne sme prejavili záujem a štvrtoligová miestenka nám pripadla. Pôsobili sme tam dve sezóny. Ani sme nevypadli, len finančná i cestovateľská náročnosť súťaže nás prinútila vrátiť sa do 5. ligy.“

Stále viac sa v dedinskom futbalovom ponímaní ukazuje za dôležitú funkcionárska práca a zanietenosť. Futbalisti sa poschádzajú, ale ak nemá kto držať organizačné opraty, činnosť klubu hapruje.

„Dlhodobo sú moje víkendy futbalové. V soboty mládež, nedeľa „áčko“ mužov. Aktuálne mám na starosti žiakov a starosta Martin Dzemjan dorastencov. Všetok voľný čas venujem v čase sezóny futbalu,“ dodal Ľubo Repko. A v ostatných mesiacoch? Tak, ako to bolo zaužívané v dedinách oddávna. V lete futbal, v zime stolný tenis.

Každý klub má srdciara. U ptičanských „Hačurov“ je ním Ľubo Repko. Všetko najlepšie!