Ani strelecký koncert v záverečnom kole nezmenil nič na tom, že Župčanom v piatoligovej súťaži v skupine Šarišskej unikol postup medzi prstami. Radosť si uchmatla Demjata a kolektívu TJ Družstevník zostali oči len pre plač.  Aj o tom, prečo  sa sen rozplynul  doslova na cieľovej páske, sme hovorili s trénerom Vladimírom Dzurjom.

Aké pocity prevládali u vás na konci zápolení?

„Dá sa to vystihnúť tým, že som bol veľmi smutný. Nielen ja, ale i celé mužstvo, však iba jedna remíza nás delila od postupu. Za celú jar sme neprehrali ani raz, no tri razy sme remizovali a to najviac zavážilo.“

Zrejme tou najviac nepríjemnou zradou bol zmierlivý výsledok v Gaboltove štyri kolá pred koncom, že?

„ Určite. Každá remíza bola špecifická. V dlhodobej súťaži sa vždy pritrafí nejaké zakopnutie. Doma s Čirčom sme prehrávali 0:2, no otočili sme to a hoci sme boli v tomto úseku hry pánmi na ihrisku, nedali sme tretí gól. S Demjatou prvý polčas boli dominantnejší hostia, v druhom zase my a mali sme šance aj na to, aby sme vyhrali. V Gaboltove do prestávky sme boli lepším tímom, potom sa však súper sa ujal vedenia a my sme  dokázali akurát vyrovnať. Neskôr sme  veľmi chceli strhnúť výhru na našu stranu, lenže otvorili sme priveľmi zadné dvierka a domáci mali dokonca šance na výhru. Takže každý z týchto duelov mal svoje hojdačkové momenty.“

Môže vás uspokojovať azda to, že s postupujúcou Demjatou ste mali vyrovnanú bilanciu vzájomných súbojov a navyše líder na jar na rozdiel od vás prehral. Keď porovnáte kádre oboch tímov, čo vám vychádza?

„V Demjate sú chlapci, čo prešli  dianím v Tatrane Prešov. Sú tam aj mladší, čo zaručuje dravosť. Každý súboj kladie nároky na iné parametre, niekedy dominuje zrelosť, inokedy zase dynamika, elán. Najlepšie je skĺbiť všetky danosti.“

Ktorá časť ročníka bola u vás vydarenejšia?

„Herný prejav bol lepší v jeseni s výnimkou výpadku v Kamenici a Koprivnici. Jar bola výsledkovo ešte dominantnejšia, hoci paradoxne práve počas tohto obdobia sme prišli o prvé miesto. Škoda, že na jar nás potrápili zranenia niektorých lídrov. Má na mysli Dana Petrušku, Ruda Beliša a Stana Krempaského. Tieto výpadky určite čiastočne ovplyvnili naše počínanie si, hoci treba povedať, že ostatní zverenci stále makali. Prirodzene, absencia kanoniera Petrušku nás zo začiatku obmedzovala, ale chlapci si podelili  jeho úlohu, museli sa činiť tiež iní zakončovatelia a viac sme si dali pozor na bránenie.“

Určite vás toto sklamanie nezastaví v úsilí pokúsiť sa o triumf nabudúce?

„Pravdaže, veď mužstvo má svoju kvalitu. Pokiaľ ide o najbližšiu budúcnosť, ešte len budeme analyzovať minulú sezónu, budeme sa rozprávať s chlapcami, ale pokiaľ viem, tak všetko by malo zostať tak ako bolo. Akurát gólman Jaro Drahus odchádza do Bratislavy za prácou.“