Po predošlých držiteľoch - Patrikovi Jackovi a Jozefovi Talianovi - sa v jesennej časti najvyššej súťaže objavila kapitánska páska v Tatrane Prešov na ruke Petra Katonu. Nuž, nebola to preňho vďačná rola, lebo keď sa nedarí, vždy je to náročnejšie pre hráča s touto rolou, aby ustál tlak a psychické poryvy celej partie.

„Zvolil si ma kolektív, ja som to prijal a chcel som bojovať zo všetkých síl, aby sa nám darilo. Bol som na tom podobne ako ostatní, niektoré úseky jesene boli naozaj náročné,“ podotkol borec, ktorý sa blíži ku kategórii tridsiatnikov. Nuž, v minulom ročníku pri debute Šarišanov medzi elitou bola bilancia o čosi lepšia po prvej časti, keď sa im nakoniec zarátalo do sumáru osem remíz a dve výhry. Tentoraz sú síce východniari na tom trošku lepšie čo do počtu výhier (tri), ale zaknihovali podstatne menej nerozhodných výsledkov (štyri). Určite najviac zrážala zelenobielych k zemi neúspešná séria počas dlhého obdobia medzi druhou a treťou výhrou. „Táto šnúra bez zisku troch bodov bola veľmi nepríjemná a najviac s nami zamával domáci debakel s Trenčanmi. Bolo to pre každého z nás zničujúce a želali sme si, aby bol čím skôr koniec zápasu. Toto vystúpenie naozaj veľmi bolelo, museli sme sa rýchle spamätať, pozviechať, aby sme sa otriasli a mysleli zase pozitívne.“ Keď pribúdajú neúspešné výsledky, tak sa zlá nálada prehlbuje a dôležité práve v takom úseku je nestratiť správnu chuť do futbalu. Boli v Tatrane nejaké aktivity, ktoré by slúžili práve na tento účel, utuženie otraseného sebavedomia? „Nespomínam si na niečo podobné, ale viackrát sme posedeli ako partia na káve, predebatovali sme príčiny strát a horších výsledkov. Bavili sme sa o tom, čo bude treba zlepšiť, aby sme sa nejako pohli vpred.“

To, že Prešovčania v desiatich zápasoch nedali ani gól, vysvetľuje chudobnú bilanciu Tatrana. „Zakončenie nám naozaj nevychádzalo, neraz sme sa nedokázali presadiť a preto nám body nepribúdali tak, ako by sme si želali,“ uviedol borec, ktorý sa istotne pred rokom myslel, že také zlé to už nemôže byť a predsa sa história opakovala. Dokonca ešte v o čosi smutnejšom vydaní. Lenže kým v minulom ročníku zasiahla vyššia moc a záchrannú vestu podali na diaľku Myjavčania tým, že rezignovali na pokračovanie v I. lige, nemožno predpokladať, že by sa niečo podobné prihodilo znovu, hoci v súčasnej nejasnej situácii – hlavne ekonomickej – nie je nič vylúčené.

Mimochodom, na rozdiel od uplynulého ročníka aktuálny scenár zápolení je o odlišnejší. Je to zaujímavejšie, že účastníci budú rozdelení do dvoch skupín – silnejšej a slabšej? „Vieme, že sa nevyhneme skupine o záchranu a prichodí nám sústrediť sa na prvé tri jarné kolá, v ktorých si zmeriame sily aj s tými, čo sa stretneme neskôr i o udržanie sa. Pokiaľ ide o nový herný systém, vyzerá to zaujímavo, uvidí sa po sezóne, ako sa k tomu postavia kluby.“

Cez zimu budú mať Prešovčania plné ruky práce, treba vyriešiť mnohé veci vrátane toho, kto bude pokračovať v rovnakom drese. Zaujímalo nás, čo si myslí P. Katona o tom, ako pristupujú k situácii s pôsobením pod Tatrami i celkovým postavením fanúšikovia. „Naši najbližší a najvernejší fanúšikovia na nás nezanevreli, ale celkove si myslím, že záujem u priaznivcov ochabol, čo je spôsobené i naším azylom v Poprade. A čo bude podstatné v zimnej príprave? Musíme sa zamerať na streľbu a využívanie šancí. Defenzíva už v ostatnom čase fungovala dobre, treba len pridať v ofenzíve a bolo by fajn, keby sme sa viacerí pridali k Rolovi Černákovi. Musíme ten začarovaný kruh prelomiť, aby nám to tam začalo padať. Potom to istotne uvoľní herný rozlet. V hre je ešte naozaj dosť bodov, veď máme pred sebou trinásť zápasov a tak nič nie je ešte rozhodnuté ani stratené,“ dodal konštruktívny stredopoliar Tatrana.