MFK Snina končila treťoligovú jeseň dvojzápasom doma. Po remíze s Kalšou (1:1) porazila Bardejovskú Novú Ves (1:0) najtesnejším rozdielom. Autorom presného zásahu bol v 76. minúte Lukáš Bednár...

Už skúsený harcovník avizoval, že bude k dispozícii v rámci pracovných možností. V jesennej časti prvýkrát nastúpil v polovici septembra, do derby Snina - Humenné (1:1) naskočil v 69. minúte. Odvtedy sa objavil vo všetkých deviatich zápasoch v základnej zostave, šesťkrát schádzal z hracej plochy spolu s ostatnými spoluhráčmi po záverečnom hvizde rozhodcu. 

Pred dvoma rokmi ste avizovali, že práca asi vytlačí futbal úplne. Stal sa opak? - „Uplynulú sezónu som hrával okresnú I. triedu, lebo kvôli práci v Rakúsku som nestíhal veľa v zime ani v lete. Trénerovi Kočanovi som sľúbil, že kým som doma, môžem pomôcť, ale zároveň som ho upozornil, že môj fyzický fond nie je tréningovo udržiavaný. Už osem rokov som bez letnej i zimnej prípravy, netrénujem. Chodil som iba na zápasy. Vyšlo to na druhú polovicu jesene,“ povedal na úvod 32-ročný futbalista. 

V ostatnom jesennom vystúpení ste zariadili výsledok. Gól o to cennejší, že znamenal tri body... - „Bolo to pre mňa náročné, keďže ma sužujú zdravotné problémy s členkami a umelá tráva mi veľmi nevyhovuje. Na druhej strane podmienky nám padli ako mužstvu vhod, lebo sme tím, ktorý chce kombinovať, hrať do nohy a rýchlo, čo sa práve na umelom podklade dá. Úprimne poviem, že súper prekvapil, smerom dopredu nám vedel „podkúriť“. Nebol to náš ideálny výkon, ale tri body ostali doma.“

Keď je výsledok 1:0, je jedným z hrdinov aj autor gólu... - „Nastúpil som v obrane na poste stopera, vlastne tam som mal v zápasoch aj svoje pevné miesto. Pokyn trénerov Kočana a Lukáča znamenal moju zmenu pozície, Svisty (pozn. Frederik Svistun) šiel do obrany, ja na jeho miesto do útoku a bol to dobrý ťah. Výbornú robotu predviedol najskôr Dici (pozn.: Róbert Dický), získal loptu, posunul ju Vorymu (pozn.: Vladimír Voroňák), ktorý ma ideálnou prihrávkou našiel a už bolo iba na mne, ako zakončím. Padlo to.“

Gól však mal aj iné špecifikum - rozlúčkové... - „Bol to môj posledný zápas, pracovne odchádzam a vrátim sa až v máji, preto ma viacnásobne teší, že som mužstvu takto pomohol. Gól znamenal pre mňa veľkú radosť. Opätovali mi ju aj chlapci v šatni, slová poďakovania za pomoc v sezóne a potlesk kabíny ako uznanie znamenali pre mňa veľa. Partia je skvelá, starší hráči Jožko Lukáč, Vlado Voroňák či Majo Pčola sú vodcami pre mladíkov. Som rád, že aj ja som svojimi skúsenosťami bol mužstvu užitočný,“ dodal Lukáš Bednár. A slová to boli vyslovené pokorne a úprimne.