Rozlúčiť sa s jesennou časťou ročníka debaklom nie je nič príjemné. Uvedomili si to naposledy aj piatoligoví futbalisti Čirča, ktorý v záverečnom tohtoročnom kole utŕžili potupnú porážku 0:7 na ihrisku vo Veľkom Šariši. V prvom kole prvej časti tohto rivala doma zdolali, ten im to teraz vrátil naozaj s nekresťanskými úrokmi.

Tréner Ľubomír Jacko sa s odstupom času zamyslel nad príčinami hladkej porážky: „Pravdu povediac neboli sme zvyknutí na takýto prídel inkasovaných gólov. Čo sa stalo, to nedokážem analyzovať, isté je, že čo súper kopol na našu bránu, to v nej aj skončilo. Za stavu 0:3 sme mali dve tutovky, no nedali sme. Hrali sme otvorenú partiu, no domáci boli o krok pred nami a využili takmer všetky šance. Možno z desiatich dokázali streliť sedem gólov. Sú aj také zápasy. Domáci divák si prišiel na svoje, lebo niektoré zásahy boli naozaj utešené, napríklad tretí v poradí padol tak, že sa lopta odrazila od brvna do zeme a odtiaľ putovala do brány. Domáci mali výškovú prevahu a to tiež dokázali zúročiť.“ Po dvadsiatich minútach hostitelia viedli trojgólovým rozdielom a bolo vlastne po zápase. „Najprv sme inkasovali z rohu, druhý gól padol po nedorozumení obrancov, tretí bol z penalty a už sa to s nami viezlo, psychika kolektívu išla rapídne dolu.“ Hostia neboli kompletní, preto nastúpil aj samotný kouč, no na to sa nechcel vyhovárať, že daktorí skúsení borci chýbali.

Minulý týždeň bol pre hráčov TJ Družstevník náročnejší, lebo absolvovali aj dohrávku proti Kamenici. „Niektorí chlapci boli ste unavenejší, hráči nemajú toľko natrénované kvôli pracovným povinnostiam. Okrem toho dohrávka bola náročná. Proti  silnému súperovi sme to rozhodli až na konci zápasu a bojovalo sa o každú loptu. Avšak tiež v tom nemožno hľadať hlavnú príčinu porážky vo Veľkom Šariši.“

Ľ. Jacko sa pristavil aj pri vystúpeniach v jesennej fáze. „Niektoré duely nám nevyšli. Trebárs v Dubinnom, kde sme boli jasne lepší, do desiatej minúty sme mohli vyhrávať 4:L0, no prehrali sme. To nám ubralo na psychike. Tiež doma so Širokým remíza nemusela byť, pričom sme mali kopec možností a nezužitkovali sme ani pokutový kop. Hostia využili jednu kontru, no našťastie sme aspoň vyrovnali. Tieto dva zápasy nám nevyšli, inak sme na tom mohli byť podstatne lepšie a chlapci by si viac verili. Takto sa ocitli pod tlakom.“ Na druhej strane Čirč bol jediným účastníkom, ktorý dokázal dostať na lopatky Demjatu. „Hostia u nás hrali veľmi dobre, hlavne v strede poľa,  hráči vedeli o sebe a za stavu 1:0 pre nás mali obrovské možnosti, no podržal nás brankár. A či to bol najlepší náš výkon?  Aj proti lídrovi zo Župčian sme hrali výborne, bol to obojstranne vydarený zápas a aj diváci hovorili, že  keby sme i prehrali, tak sa nemusíme červenať, lebo sa hralo s nasadením, bojovne, na doraz, odhodlane. Pravdepodobne tieto stretnutia boli naše najvydarenejšie.“ Nuž, Čirč dokázal držať krok a niekedy aj prevýšiť súperov z najvyšších priečok pelotónu. „Je to paradox, lebo zase niekedy proti slabším sme nezabrali. Ktovie, čím to bolo spôsobené, možno sme sa im prispôsobili a preto sme sa aj zavše trápili,“ dodal tréner TJ Družstevník, ktorý by na ostatný výprask čo najskôr chcel zabudnúť, no naznačil, že hlavne mladší zverenci sa tým zrejme až tak veľmi nezaťažujú...